Sv. Eliáš, prorok a náš otec

Podrobnosti

Uverejnené piatok, 19. júl 2024, 20:54

20. júla slávime sviatok SV. ELIÁŠA, PROROKA A NÁŠHO OTCA

Prorok Eliáš vystupuje vo Svätom písme ako Boží muž, ktorý chodí neustále v Božej prítomnosti, zo všetkých síl bojuje za kult jediného pravého Boha a je zapálený veľkou horlivosťou za jeho chválu. Jeho zákon bránil na hore Karmel v čase slávneho boja, a potom bol obdarený hlbokou skúsenosťou živého Boha. Na mníšsku tradíciu Eliáša nadviazali prví pustovníci, ktorí sa na tejto hore zhromaždili v 12. storočí, položili tu základ mníšskeho života a prijali spôsob života veľkého proroka ako aj Bohorodičky za svoju duchovnú náplň. 

Z Prvej knihy Kráľov 19, 4-9a. 11-14a

Išiel až k Božiemu vrchu

Eliáš išiel deň cesty na púšť. Keď zastal, sadol si pod borievku a žiadal si umrieť. Hovoril: „Už nevládzem, Pane! Vezmi si môj život, veď ja nie som lepší ako moji otcovia.“ Hodil sa na zem a usnul v tieni borievky. Vtom sa ho dotkol anjel a povedal mu: „Vstaň a jedz!“ Pozrel sa a hľa, pri hlave mal podpopolný chlieb a nádobu s vodou. Najedol sa, napil sa a znova zaspal. A Pánov anjel prišiel druhý raz, dotkol sa ho a povedal mu: „Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou ešte veľkú cestu.“ Vstal teda, najedol sa, napil sa a posilnený týmto pokrmom šiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb. Keď ta prišiel, nocoval v jaskyni. Tu ho oslovil Pán a povedal mu: „Vyjdi von a postav sa na vrchu pred Pána!“ Práve prechádzal Pán. Dul silný víchor, ktorý trhá vrchy a láme skaly pred Pánom. Ale Pán nebol vo víchre. Po víchre nastalo zemetrasenie. Ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení šľahal oheň. Ale Pán nebol v ohni. A po ohni nasledoval šum jemného vánku. Keď ho Eliáš počul, plášťom si zahalil tvár, vyšiel von a zastal pri vchode do jaskyne. Vtom počul hlas: „Čo tu robíš, Eliáš?“ On odpovedal: „Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov.“

Z Knihy Sirachovho syna 48, 1-12

Eliáš bol oslávený svojimi zázrakmi

Vystúpil Eliáš, prorok ako oheň, a jeho slovo horelo ako fakľa. Priviedol na nich hlad a vo svojej horlivosti zmenšil ich počet. Pánovým slovom zatvoril nebo a tri razy zvolal oheň z neba. Aký slávny si, Eliáš, svojimi zázrakmi! Kto sa môže chváliť, že sa ti podobá? Ty si mŕtveho zobudil zo smrti, Pánovým slovom z ríše zosnulých. Ty si vrhol kráľov do záhuby a oslavovaných mužov si zhodil z ich lóže; hravo si zlomil ich moc. Na Sinaji si počúval výpovede a na Horebe výroky trestu. Ty si pomazal kráľov na odplatu a ustanovil prorokov za svojich zástupcov. Ty si bol vzatý v ohnivej víchrici, na voze s ohnivými koňmi. Je napísané o tebe, že si určený pre budúce časy mierniť Pánov hnev prv, než vzplanie, obrátiť srdce otca k synovi a obnoviť Jakubove kmene. Blažení, čo ťa videli a čo zosnuli ako tvoji priatelia. Lebo aj my, kým sme tu, žijeme, ale po smrti nebudeme mať také slávne meno.

Z homílie svätého pápeža Gregora Veľkého na text proroka Ezechiela

(Kniha II, h. I, č. 17 - PL 76, 947-948)

Mystická kontemplácia najvyššieho Boha

Duch je často taký zahĺbený do kontemplácie Božích vecí, že sa teší, keď prežíva akoby v obraze niečo z tej večnej slobody, ktorú ani oko nevidelo a o ktorej ani ucho nepočulo. Pod ťarchou svojej smrteľnosti však klesá hlboko späť, spútaný okovami svojho trestu. Smeruje k bráne, kde vníma radosti svojej slobody a túži sa už vyslobodiť, ale ešte nevládze. Tak to prežíval aj národ Hebrejov, oslobodený z egyptského otroctva: keď sa Boh zjavoval v oblačnom stĺpe a hovoril, každý stál pri vchode svojho stanu a klaňal sa. Veď tam stojíme, kam upierame duchovný zrak.

Preto Eliáš hovorí: Ako žije Pán, pred ktorého tvárou stojím. Tam totiž stál, kam upínal svoje srdce. Čo iné teda znamená, že ľud hľadí na stĺp mračien a stojí pri vchode svojho stanu a klania sa, ak nie to, že hoci ľudský duch vidí nadprirodzené a Božie veci len ako v hádanke, predsa už cez zamknutú bránu pozemského obydlia vychádza pozdvihnutou mysľou a v pokore sa klania tomu, ktorého podstatu vidieť nevládze, ale predsa obdivuje jeho moc osvieteným duchom.

Preto Eliáš, keď sa opisuje, ako počul hlas Pána, ktorý s ním hovoril, stál pri vchode do svojej jaskyne a zakryl si tvár. Keď totiž z milosti kontemplácie hlas najvyššej Inteligencie koná v duchu, celý človek už nie je v jaskyni, lebo duši neprináleží starosť o telo, ale stojí pri vchode a uvažuje, ako sa dostať von zo stiesnenej smrteľnosti.

Ale ten, kto už stojí pri vchode jaskyne a prijíma Božie slová do uší srdca, má si zahaliť tvár. Lebo keď sme vedení najvyššou milosťou k pochopeniu vyšších vecí, o čo vyššie sme pozdvihnutí, o to viac musíme sami seba pokorou v myšlienkach premáhať, aby sme sa nepokúšali rozumieť viac, ako rozumieť treba, ale chápali toľko, koľko treba k rozvážnosti; aby sme nezablúdili, keby sme príliš uvažovali o neviditeľných veciach, aby sme v prirodzenosti netelesnej nehľadali niečo telesným svetlom. Treba si zapchať ucho a zakryť tvár − čo znamená počúvať duchom hlas vnútornej podstaty a odvrátiť oči od čohokoľvek telesného, aby sme si v duchu nepredstavovali niečo telesné, ale to, čo je všade celé a nikde neohraničené.

Najdrahší bratia, my sme sa už poučili o večných radostiach smrťou nášho Vykupiteľa, jeho zmŕtvychvstaním a nanebovstúpením a vieme, že na svedectvo jeho Božstva sa zjavili naši spoluobčania – jeho anjeli. Jeho dychtime mať za Kráľa, želajme si spoluobčanov, ktorých sme spoznali, a stojac na základe svätej Cirkvi, upierajme oči na bránu.

Nastavme chrbát svojho ducha zvrátenosti dočasného života a obráťme tvár srdca k slobode nebeskej vlasti. No je tu ešte mnoho vecí, ktoré nás zaťažujú pri starostlivosti o porušiteľný život. A tak, pretože nemôžeme dokonale uniknúť týmto starostiam, stojme aspoň pri vchode našej jaskyne, pripravení kedykoľvek úspešne z nej uniknúť, a to skrze milosť nášho Vykupiteľa, ktorý žije a kraľuje s Otcom v jednote s Duchom Svätým, Boh na veky vekov. Amen.

MODLITBA

Všemohúci a večný Bože, ty si dovolil svätému Eliášovi, prorokovi a nášmu otcovi, žiť pred tvojou tvárou a naplnil si ho horlivosťou o tvoju slávu; daj svojim služobníkom milosť, aby vždy hľadali tvoju tvár a zaslúžili si byť svedkami tvojej lásky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.