V centre erbu je Dieťa Ježiš, ktoré žehná pravou rukou a v ľavej drží kráľovské jablko.
V obvode erbu sú slová sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša:
Mojím nebom bude dobre robiť na zemi. Tieto slová sú heslom našej kongregácie.
Dieťa Ježiš je hlavným patrónom kongregácie, preto je v centrálnej časti pozadia kríža. Má sestrám pripomínať život Ježiša
od Jeho narodenia až po smrť.
Stred erbu symbolizuje horu Karmel a hviezda uprostred znázorňuje Máriu.
Pravá hviezda symbolizuje proroka Eliáša a ľavá hviezda sv. Teréziu od Dieťaťa Ježiša – patrónku kongregácie.
Náš deň pozostáva z modlitby, práce a rekreácie.
Na modlitby sa schádzame štyrikrát denne:
Z liturgie hodín nás zaväzuje ak sa dá spoločne – modliť sa:
Okrem toho:
Dvakrát do dňa máme spoločnú rekreáciu – oddych – po obede a po večery, spolu dve hodiny.
Od 14.00 - do 15.00 ja tzv. hodina prísneho mlčania. V túto hodinu, ak je taká možnosť, môže sestra využiť na svoje potreby (duchovné čítanie, písanie listov,...).
Ostatné hodiny dňa sú určené na prácu.
Naša špiritualita sa opiera o Osobu Dieťaťa Ježiša, čiže je ňou duchovné detstvo. Nie je to detinstvo, ale detstvo, ktoré sa
neopiera na slovách alebo citoch, ale v pokore a obete, v jednoduchosti mysle a apoštoláte radosti uprostred „malých“ tohto
sveta, v radostnom a úprimnom prežívaní svojho povolania.
Veľkým vzorom a učiteľkou nám je naša patrónka sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša, ktorá nás učí svojej „malej ceste“
duchovného detstva.
Skrvavená Kristova tvár je podnetom ku každodennej obete. Pán Ježiš od jasieľ až po kríž vyznával v poslušnosti, že je Synom
svojho Otca a svoje detstvo nielenže „posvätil“ vo vodách Jordánu, ale ho „pokrstil“ vlastnou krvou na kríži.
Naša kongregácia - je inštitútom pápežského práva, žije a rozvíja sa vďaka
kontemplácii a apoštolskej činnosti, v duchu karmelitánskej reguly.
Špecifickým cieľom je láska k blížnym, hlavne tým „najmenším“ a služba v duchu malej cesty
duchovného detstva, podľa príkladu hlavnej patrónky kongregácie.
Korene Rádu bosých bratov preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel (Ordo fratrum discalceatorum Beatae Mariae
Virginis de monte Carmelo) siahajú do Palestíny. Jeho kolískou je hora Karmel.
9. stor. pred Kristom – na hore Karmel žil prorok Eliáš. Na týchto miestach sa modlil a ohlasoval jediného pravého
Boha a tak bojoval proti vtedajšiemu modloslužobníctvu. Sv. Eliáš je inšpirátorom karmelitánskeho rádu.
Kult sv. Eliáša na Karmeli bol a je veľmi živý.
5.stor. po Kristovi – horské pásmo Karmelu s jeho údoliami využívali byzantskí pustovníci.
Karmel je v celej Cirkvi známy mnohými svätými.
Niekoľko storočí jestvovali v Poľsku len kontemplatívno-klauzúrové kláštory sestier bosých karmelitánok.
Po 1. svetovej vojne bol na prvého provinciála obnovenej poľskej provincie bosých karmelitánov zvolený
o. Anzelm od sv. Andreja Corsini (Matej Jozef Gądek, 1884 – 1969). Až neskôr mohol uskutočniť dlhodobú túžbu
založiť kontemplatívno–činnú karmelitánsku kongregáciu, keďže videl túto potrebu pre poľský národ.
Podobné karmelitánske kongregácie už existovali aj inde vo svete.