S Terezkou každý deň

 Myšlienky z malej knižky " S Terezkou každý deň", ktorú vydali sestry bosé karmelitánky v Košiciach

k 100. výročiu smrti sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša v r. 1997

 

MAREC

1. 3. Keď sa niekedy zdá, že si sa skryl, si to Ty, ktorý mi pomáhaš hľadať Ťa.

2. 3. Mnohí slúžia Ježišovi, keď ich potešuje, ale málokto sa vzchopí, aby mu robil spoločnosť, keď spí na (morských) vlnách alebo trpí v záhrade smrteľného strachu.

3. 3.Všimla som si, že pri každej príležitosti dávame viac ako dosť, ale že iba málokto si dá vziať to, čo mu patrí. To je ťažké. A predsa v evanjeliu je napísané: "Ak ti niekto niečo vezme, nežiadaj to naspäť" (Lk 6, 30).

4. 3. Chudoba spočíva v tom, že sa cítime obratí nielen o príjemné veci, ale aj o tie nevyhnutné. Tohto vnútorného osvietenia sa mi dostalo v krajnej temnote.

5. 3. Chápem a viem zo skúseností, že "kráľovstvo Božie je medzi nami" (Lk 17, 21). Ježiš nepotrebuje na poučovanie ľudí, ani knihy, ani učiteľov. On, Učiteľ všetkých učiteľov, vyučuje bez hluku slov. Nikdy som Ho nepočula hovoriť, ale cítim, že je vo mne. V každom okamihu ma vedie, a vnuká mi, čo mám povedať alebo robiť. Práve v tom okamihu, keď to potrebujem, objavujem záblesky svetla, ktoré som nikdy predtým nevidela. Väčšinou nie sú najhojnejšie počas mojich rozjímaní, ale skôr počas mojich denných prác.

6. 3. Stvorenia sa nedozvedia o mojich námahách. Ostanú skryté v mojom srdci. Usilujem sa o to, aby sa na mňa zabudlo. Chcem, aby ma videl len Ježiš, nikto iný... Čo na tom, že ma pokladajú za chudobnú, bez ducha a talentov. 

7. 3. Duša bez mlčania je ako mesto bez opevnenia. Kto pestuje mlčanie, zachová si dušu.

8. 3. Som veľmi šťastná, že môžem trpieť to, čo chce Ježiš, aby som trpela. Keď On sám neprebodne svoju malú loptu, vedie ruku, ktorá bodá. Som veľmi šťastná, že sa ku mne správa celkom prirodzene. Dáva mi tým najavo, že nie som Mu cudzia.

9. 3. Sú veci, ktoré srdce cíti, ale ktoré slovo, ba ani myšlienka nedokáže ani približne vyjadriť.

10. 3. Moje srdce je preniknuté Božou vôľou aj vtedy, keď sa mi niečo nepodarí. Neúspech neprenikne do môjho vnútra. Je to nič, ktoré sa ľahko skĺzne - ako olej, ktorý sa nedá zmiešať s vodou. V podstate stále zotrvávam v hlbokom pokoji a nič ho nemôže narušiť.

11. 3. Pokora nespočíva v myšlienkach alebo priznaní, že sme plní chýb, ale v om, že sme šťastní, keď si iní myslia to isté a dokonca to vyslovia.

12. 3. Aby sme mohli kráčať po malej ceste musíme byť pokorní, chudobní duchom a jednoduchí.

13. 3. Som iba dieťa, bezmocné a slabé. Ale práve moja slabosť mi dodáva odvahu ponúknuť sa ako obeta Tvojej lásky.

14. 3. Moje horúce srdce túži po tom, aby sa mohlo neprestajne rozdávať. Cíti potrebu dokázať svoju lásku. Kto bude môcť chápať moju lásku? A ktoré srdce by chcelo moju lásku opätovať? Zbytočne po tom túžim. Ježišu, iba Ty jediný ma môžeš uspokojiť. Nič tu na zemi ma nedokáže obšťastniť. Tu nestretnem pravé šťastie. Môj jediný pokoj, moje jediné šťastie, moja jediná láska si Ty, Pane môj!

15. 3. Ježiš nám pomáha, aj keď sa to nezdá.

16. 3. Keď si bránite svoje právo a dožadujete sa spravodlivosti, nekrivdíte blížnemu, ale sebe. Nie je to škoda?

17. 3. Vôbec nemám chuť cestovať do Lúrd, aby som tam zažila vytrženie. Jednotvárnosť obetí mi je milšia. Aké šťastie byť tak skrytý, že nikto na človeka nemyslí... byť neznámy dokonca tým, s ktorými žije.

18. 3. Uprednostňujem svätých, ktorí svojou oddanosťou Bohu premohli všetok nepokoj.

19. 3. Prosila som svätého Jozefa, aby nado mnou bdel. Od detstva som spájala úctu k nemu s úctou k preblahoslavenej Panne a obe splývali v jednu lásku a zbožnosť. Neuplynul deň, aby som sa mu neodporúčala modlitbou: "Svätý Jozef, otec a ochranca panien..." A tak som sa cítila chránená pred akýmkoľvek nebezpečím.

20. 3. Jestvuje väčšia radosť ako trpieť pre Tvoju lásku? Čím vnútornejšie je utrpenie, čím menej bije do očí stvorení, tým väčšmi obšťastňuje Teba, Bože!

21. 3. Trpme v pokoji!... Priznám sa, že sa mi toto slovo zdalo trochu silné. Ale ako som nedávno nad tým rozmýšľala, objavila som tajomstvo utrpenia v pokoji... Kto hovorí o "pokoji", nehovorí o "radosti", aspoň nie o citeľnej radosti... Aby sme mohli trpieť v pokoji, stačí ochotne chcieť všetko, čo chce Ježiš.

22. 3. Je to veľká pravda: Kvapka žlče musí byť v každom kalichu. Ale myslím si, že skúšky veľmi pomáhajú odpútať sa od zeme. Dvíhajú náš pohľad nad tento svet. Na zemi nás nič nemôže uspokojiť. Môžeme požívať iba trochu pokoja, keď sme ochotní plniť Božiu vôľu.

23. 3. Celina rozpráva: "Jedného dňa, počas poslednej choroby mojej milovanej sestry, som mala vyhradené popoludnie na dokončenie jednej práce. Vtedy ma nečakane volali do hovorne. Povedala som jej: "Ach, ako ma mrzí, že ma vyrušili. Ináč by som bola svoju prácu dokončila!..." Pozrela sa na mňa: "V okamihu smrti si veľmi budete želať, aby vás vyrušili!"

24. 3. Keby ste vedeli, akú hodnotu má v Ježišových očiach malé zrieknutie, usilovali by ste sa o ne ako lakomec, ktorý sa naháňa za pokladmi.

25. 3. Svätá Panna sa predstavuje ako neprístupná. Bolo by treba ale ukázať, že ju možno napodobňovať, a že sa cvičila v skrytých cnostiach. Malo by sa povedať, že žila ako my z viery. Mali by sa uviesť pre to dôkazy z evanjelia, kde čítame: "Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril" (Lk 2, 50) alebo "Jeho otec a matka sa divili tomu, čo sa o ňom hovorilo" (Lk 2, 33).

26. 3. Je to pravda: "Láska sa nevyhovára na nemožnosť, lebo si myslí, že všetko smie a všetko môže". Naozaj len láska k Ježišovi mi mohla dať silu premôcť všetky ťažkosti.

27. 3. Moja duša sa stále nachádza v podzemnej chodbe. Ale je tam veľmi šťastná. Ano, je šťastná, že nemá nijakú útechu.

28. 3. Nikdy som si nepočínala ako Pilát, ktorý nechcel počuť pravdu. Vždy som znova a znova hovorila Bohu: „Môj Bože, veľmi dbám na to, aby som Ťa počúvala. Prosím Ťa, odpovedz mi, keď sa Ťa pokorne pýtam: Čo je pravda? Daj, aby som videla veci také, aké sú, a aby mi nič nenasypalo piesok do očí.“

29. 3. Moje umŕtvovania spočívali v tom, že som ovládala svoju vôľu, ktorá sa vždy chcela presadiť, že som neprotirečila, že som robila malé služby tak, aby si ich nikto nevšimol.

30. 3. Skutočná odvaha sa neprejavuje v horlivej chvíli, ktorá vzbudzuje túžbu získavať ľudí pre Boha a pritom brať do úvahy všetky možné nebezpečenstvá. Tak len obohatíme svoj pekný sen o ďalšie lákadlo. Skutočná odvaha spočíva skôr v tom, že to chceme robiť v strachu srdca, a predsa sa zároveň toho zľakneme ako náš Pán v Getsemanskej záhrade.

31. 3. Neodmietnime Mu ani tú najmenšiu obeť. V náboženskom živote je všetko také ľahké... Zodvihnúť špendlík z lásky môže obrátiť človeka. Aké to tajomstvo! Len Ježiš môže dať našim skutkom takúto hodnotu.

 

 

Vyhľadávanie

Prihlásenie