Cyklus prednášok
Kráčanie so svätou Teréziou z Lisieux za Ježišom po Ceste duchovného detstva
V. Láska
"Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal." (1 Kor 13, 1)
Láska je dušou karmelitánskej spirituality, ale aj malej cesty sv. Terézie z Lisieux. Pozrime sa na sestry bosé karmelitánky. Žijú v klauzúre, obetujú sa, mlčia, ich život sa úplne sústreďuje na vzdávanie vďaky v liturgii samému Bohu. Láska, o ktorej chceme hovoriť, je plnosťou kresťanského života, je istým bodom dokonalosti.
Cyklus prednášok
Kráčanie so svätou Teréziou z Lisieux za Ježišom po Ceste duchovného detstva
IV. Dôvera
"Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase." (Hebr 4, 16)
Keď sa vysloví slovo dôvera, pripomenie sa mi obraz malého dieťaťa, ktoré sa prechádza so svojou mamou po námestí. Predstavte si tento obraz: Vidíte, ako asi jedenapolročné dieťa dupoce svojimi krátkymi nožičkami, len aby sa vymanilo z rúk svojej mamy, lebo chce samo kráčať po námestí. Všade okolo sú ľudia, ktorí sledujú toto divadielko a čakajú, čo sa bude diať. Mama, vyčerpaná neustálym krikom dieťaťa, nemá už na výber a púšťa ho. Nech si ide. Dôležité je všimnúť si ešte jednu vec, ktorú si možno vzdialení diváci nepovšimli, totiž že mama neustále, aj keď sa dieťa ako-tak rozbehlo, drží nad ním ochrannú ruku. Aj dieťa, hoci chce samo ísť, cíti sa napriek svojej ješitnosti bezpečnejšie, keď sa drží aspoň jedného prsta maminej ruky.
Cyklus prednášok
Kráčanie so svätou Teréziou z Lisieux za Ježišom po Ceste duchovného detstva
III. Chudoba ducha
Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. (Mt 5, 3.)
V predchádzajúcej prednáške sme hovorili o pokore ako o základe pri kráčaní za Ježišom po ceste duchovného detstva sv. Terézie. Dnes si povieme niečo o chudobe, o chudobe ducha.
Cyklus prednášok
Kráčanie so svätou Teréziou z Lisieux za Ježišom po Ceste duchovného detstva
II. Pokora
Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom a nájdete odpočinok pre svoju dušu. (Mt 11,29)
Prvým a charakteristickým znakom Teréziinej cesty je pokora a postava dieťaťa. Dieťaťa, ktoré sa charakterizuje tým, že ja malé - nielen rastom, ale aj spôsobom bytia. Byť duchovne malým znamená byť pokorným. Čo však znamená byť pokorným?
Cyklus prednášok
Kráčanie so svätou Teréziou z Lisieux za Ježišom po Ceste duchovného detstva
I. Cesta duchovného detstva
Ak nebudete ako deti, nevojdete do Božieho kráľovstva
Blahej pamäti Sv. otec Ján Pavol II, povedal v roku 2000 na námestí sv. Petra pamätné slová, ktorými by som chcel spolu s vami začať tieto naše duchovné cvičenia. Zacitujem ich z knihy Luigiho Padovesa Dialógy svätých z mramoru. Povedal: "Pretože svätci sú spomedzi nás, patria do našej rodiny a my patríme do tej ich. Ako putujúca Cirkev, ktorej kroky dnes mieria k tretiemu tisícročiu, dívame sa na nich, aby sme si udržali dôveru v samých seba i v druhých. Svätí sú znamením optimistickej viery v možnosti každého z nás. Milujme ich, aby sme pochopili, že Boh nie je zvyknutý prijať porážku, keď ide o ľudskú krehkosť."
Kto odovzdá svoje duševné schopnosti na úžitok Bohu, ocitne sa v úplnej závislosti. Takáto závislosť je nám, zraneným ľuďom cudzia. Chceme rozhodovať podľa svojej hlavy, ísť vlastnými cestami. Chceme sami tvoriť svoju budúcnosť. Máme určité predstavy a plány, ktoré chceme uskutočniť. Mať život vo vlastných rukách a sami ho tvoriť nám dáva pocit bezpečia. Nechať rozhodovať Boha je pre nás riskantné.