J. M. J. T.
Sebaobetovanie
ako zápalná žertva
Milosrdnej Láske Pána Boha
Ó, môj Bože! Blahoslavená Trojica, túžim ťa milovať, túžim dosiahnuť, aby ťa iní milovali, túžim pracovať na oslávení svätej Cirkvi zachraňovaním duší, ktoré sú na zemi, a vyslobodzovaním tých, čo trpia v očistci. Túžim dokonale plniť tvoju vôľu a dosiahnuť stupeň slávy, ktorý si mi pripravila v tvojom kráľovstve, slovom, túžim byť svätá, ale cítim, že som neschopná, a preto ťa prosím, ó, môj Bože, aby si ty sám bol mojou Svätosťou.
Pretože si ma natoľko miloval, že si mi dal svojho jediného Syna za Spasiteľa a Ženícha, patria mi nesmierne poklady jeho zásluh; s radosťou ti ich obetujem a úpenlivo ťa prosím, aby si na mňa pozeral len cez Ježišovu Tvár a v jeho Srdci horiacom láskou.
Obetujem ti ešte všetky zásluhy svätých (ktorí sú v nebi aj na zemi), ich úkony lásky a úkony lásky anjelov. Napokon ti obetujem, blahoslavená Trojica, lásku i zásluhy Panny Márie, mojej drahej Matky; jej zverujem svoje obetovanie s prosbou, aby ti ho predložila. Jej božský Syn, môj milovaný Ženích, nám v dňoch svojho pozemského života povedal: „Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to!“ Viem teda určite, že vyslyšíš moje želania! Viem to, môj Bože (čím viac chceš dať, tým väčšiu túžbu vzbudzuješ)! Vo svojom srdci cítim nesmierne túžby a s dôverou ťa prosím, vezmi si moju dušu do vlastníctva. Ach, nemôžem pristupovať ku svätému prijímaniu tak často, ako by som chcela, ale, Pane, či nie si Všemohúci? ... Prebývaj vo mne ako vo svätostánku, nikdy sa nevzďaľuj zo svojej malej hostie...
Chcela by som ťa potešiť, keď ťa trápi nevďačnosť zlých ľudí, a prosím ťa pokorne, nedopusť, aby som sa ti niekedy znepáčila. Ak niekedy zo slabosti upadnem, nech tvoj božský pohľad ihneď očistí moju dušu a spáli všetky moje nedokonalosti ako oheň, čo všetko premieňa v seba...
Ďakujem ti, môj Bože, za všetky udelené milosti, osobitne za tú, že si mi dal prejsť vyhňou utrpenia. S veľkou radosťou a obdivom budem na teba pozerať v posledný deň, keď budeš prichádzať so žezlom Kríža; pretože si mi ráčil dať podiel na tomto predrahom Kríži, dúfam, že sa ti v Nebi budem podobať a uzriem na svojom oslávenom tele žiariť sväté stigmy tvojho Umučenia...
Dúfam, že po pozemskom vyhnanstve budem sa z teba radovať vo Vlasti, ale nechcem si zhromažďovať zásluhy pre Nebo, chcem pracovať jedine z lásky k tebe, len aby som ti urobila radosť, potešila tvoje Najsvätejšie Srdce a zachránila duše, ktoré ťa budú naveky milovať.
Na sklonku tohto života objavím sa pred tebou s prázdnymi rukami, lebo ťa, Pane, neprosím, aby si započítal moje skutky. Všetka naša spravodlivosť je v tvojich očiach poškvrnená. Preto sa chcem zaodieť do tvojej vlastnej spravodlivosti a z tvojej lásky prijať do večného vlastníctva teba samého. Nechcem nijaký iný trón a inú korunu ako teba, môj Milovaný!...
Čas nie je v tvojich očiach ničím, jeden deň je ako tisíc rokov, a tak ma môžeš v okamihu pripraviť, aby som predstúpila pred teba...
Aby som mohla prežívať úkon dokonalej Lásky, obetujem sa ako celopalná žertva tvojej milosrdnej Láske a prosím ťa úpenlivo, aby si ma ustavične stravoval a moju dušu zaplavoval prúdmi nekonečnej nehy, ktoré sú v tebe ukryté, a aby som sa tak stala mučeníčkou tvojej lásky, môj Bože!...
Nech ma toto mučeníctvo pripraví, aby som mohla predstúpiť pre teba, a nech mi konečne umožní zomrieť, aby sa moja duša ihneď vrhla do večného objatia tvojej Milosrdnej Lásky...
Ó, môj Milovaný, toto obetovanie chcem nespočetne ráz obnovovať pri každom údere svojho srdca dovtedy, kým sa tiene nerozplynú, a ja ťa budem môcť ubezpečovať o svojej láske večne z Tváre do Tváre!...
Mária Františka Terézia od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre
nehodná bosá karmelitánka
Na sviatok Najsvätejšej Trojice
9. júna milostivého roku 1895
(Sv. Terézia z Lisieux, Súborné dielo 4, Vstupujem do života - Modlitby, Posledné rozhovory, Rozličné zápisky)