Uctime si Najsvätejšiu Pannu vo chvíli vtelenia a počas 9. mesiacov, keď pod svojím srdcom nosila Božieho Syna.
„A požehnaný je plod Tvojho života.“ (Lk 1,29)
Myšlienka
Vďačnosť, vyspievanú v Magnificate môžeme vnímať ako pôsobenie Ducha Svätého. Všetko od neho pochádza, všetko sa uskutočnilo vďaka jeho pôsobeniu: počatie, tajomstvo vtelenia, vízia toho čo sa deje s Alžbetou, Alžbetine odkrytie toho čo sa deje s Máriou a privítanie Božej Matky. Teraz má miesto nový závan Ducha Svätého, ktorý je vnútorným poryvom duše Márie – omnoho väčším a mocnejším ako u Alžbety. Vidí skutočnú pravdu o tom, že je matkou Boha. Mária to pochopila v jednom momente, ako záblesk svetla a pravdy, a z jej duše sa vyrýva oslavná pieseň Magnificat akoby utkaná z posvätných textov, textov hovoriacich o prisľúbení, aké dal Boh svojmu ľudu. On spravil veľké veci a koná
Uctime si tajomstvo Vtelenia. Adorujme Vtelené Slovo ako človeka; v jeho novom spôsobe existencie. To Slovo sa z lásky k nám stalo telom.
„A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ (Jn, 1,14)
Myšlienka
Keď sa na pohorí Karmelu prorok Eliáš modlí zohnutý až k zemi o dážď, zazrel ako sa vznáša nad more malý oblak. Ten sa zväčšoval až napokon spustil životodarný dážď. Oblak z biblickej udalosti bol pre karmelitánske počiatky skutočne veľkým symbolom. Stal sa obrazom Nepoškvrneného
Uctime si tajomstvo Vtelenia. Adorujme Vtelené Slovo ako človeka; v jeho novom spôsobe existencie. To Slovo sa z lásky k nám stalo telom.
„ A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ (Jn, 1, 14)
Myšlienka
Život kňaza a karmelitánky je ustavičným adventom, ktorý pripravuje na Vtelenie Ježiša do ľudských duší. Existuje však jedna Bytosť, ktorá bola pre Neho skutočným miestom Vtelenia a zvelebením Majestátu Najsvätejšej Trojice. Ona dala svoj súhlas čím v plnosti zrealizovala Boží plán, o ktorom hovorí Apoštol. Ona bola v Božích očiach vždy tá „ čistá, nepoškvrnená, neporušená....“. Mária. Duša Márie je veľmi jednoduchá a jej hnutia sú tak hlboké, že ich nedokážeme vnímať. Jej život pripomína tu na zemi život duchovných bytostí (...). Zároveň je tak čistá a žiariaca,
Myšlienka
Keď sa na Vianoce slávia tri sväté omše, predovšetkým sa tým oslavuje zrodenie z Otca; po druhé: z Najsvätejšej Panny; po tretie: narodenie Boha v nás. Má to svoj význam. Toto trojité narodenie sa musí chápať ako zjavenie večnej Lásky. Vianoce by mali byť v nás neustále a mali by sme pamätať, že toto trojité narodenie sú tri fázy jedného veľkého procesu lásky. Mária je dcérou Boha Otca, Matka Boha Syna a Snúbenica Ducha Svätého. V nej sa uskutočnilo toto trojité narodenie. Mali by sme sa učiť od nej, ako ho uskutočňovať v sebe. My sme boli tiež vyvolení Najsvätejšou Trojicou na príbytok, aby sme mali podiel na výsadách, ktoré tak obdivujeme u Márie. Boh je však udeliť ich aj nám. Z tohto hľadiska by som povedal, že „tajomstvo Vtelenia je súhrnom karmelitánskej mystiky, karmelitánskeho duchovného života“.
Zamyslenie
Mária žije úplne Božím životom; životom Boha v Najsvätejšej Trojici, ktorá pôsobí v nej a odzrkadľuje sa v nej ako v čistom zrkadle bez jedinej nečistoty, ktorá by mohla v sebe zadržať hoci len odrobinu tohto svetla. Keď sa na ňu pozeráme, môžeme sa domnievať, že vidíme Boha. Keď jej anjel oznamuje neobvyklú správu, vnútorné svetlo v nej, akoby odzrkadľuje ju samotnú. Vidí seba a svoje poslanie, prijíma ho s dokonalou pokorou, keďže si je vedomá toho, že všetko v nej je Božím darom. Sama nemá nič okrem lásky a chudoby. Je pravdou, že je nepoškvrnene počatá a ničím si to nezaslúžila. Keď takto uvažuje, vidí seba samu v pravde. Mária obdarovaná Bohom zostáva pokorná. Ona rozpoznala anjela – Božieho posla, pretože bola čistá, jednoduchá a plná svetla; jediným aktom viery sa odovzdáva do Božej vôle a tento akt viery ju robí schopnou prijať Slovo. Od momentu zvestovania, od chvíle Máriinho vyznania viery Božie Slovo začína v nej pôsobiť a pretvára ju na Matku Boha. Teraz, naklonená nad sebou samou, panenská Mária si všíma, hoci v
Zamyslenie
Dielo vtelenia Božieho Syna, je dielom Najsvätejšej Trojice – troch Božských osôb. Otca ako mocného Pána, vďaka ktorému sa Syn počal; Syna, ktorý prijal na seba ľudskú prirodzenosť; Ducha Svätého, ktorý utkal v panenskom lone Márie najsvätejšie telo Krista. Tak bolo skutočné ľudské telo prežiarené nestvoreným Božím svetlom. Tak ako tieň vzniká tam, kde je nejaká matéria a svetlo. V tejto Božskej hre svetiel moci, lásky a múdrosti, sa počal Boží Syn pôsobením Ducha Svätého, v najsvätejšom lone panenskej Matky. Ten Syn,