Terézia Martin sa narodila 2. januára 1873 v Alençone vo Francúzsku. Bola vychovaná v nábožnej kresťanskej rodine a v penzionáte benediktínok v Lisieux. Keď mala pätnásť rokov, vstúpila do kláštora bosých karmelitánok a dostala meno Terézia od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre. V rehoľnom živote sa usilovala dokonale spĺňať všetky, aj najmenšie povinnosti. Cvičila sa najmä v pokore, evanjeliovej prostote a dôvere v Boha a týmto čnostiam úspešne učila slovom i príkladom novicky. Zomrela 30. septembra 1897 ako 24 - ročná. Pápež Pius XI. ju v roku 1925 kanonizoval a v roku 1927 vyhlásil za patrónku misií. Svätý Otec Ján Pavol II. ju 19. októbra 1997 vyhlásil za učiteľku Cirkvi.
Vidím, čo som verila. Vlastním, v čo som dúfala. Som zjednotená s Tým, koho som milovala celou silou svojej lásky.
Nemám v úmysle zostať v nebi nečinná. Želám si naďalej pracovať pre Cirkev a ľudí. To si vyprosujem od Boha a som istá, že ma vypočuje.
Boh by mi nevnukol želanie - po smrti robiť dobro na zemi - keby ho nechcel uskutočniť. Ináč by mi dal skôr odpočinúť si v Ňom.
Dnes - 22. septembra začíname novénu k sv. Terézii od Dieťaťa Ježiša.
Deviatnik ku cti sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša
Prvý deň (22. september) - Túžby
Sme slabí. Svätá Terézia, ty vieš, čo to znamená. Prežívala si svoju nemohúcnosť, ale úbohosť sa stala tvojou výsadou. Pomôž nám získať "oči a srdce orla" a túžiť po tom, čo nám chce dobrý Boh darovať.
"Ó, Najsvätejšia Trojica, jediný Bože! Túžim milovať ťa a pôsobiť, aby ťa milovali, túžim pracovať na oslavu svätej Cirkvi, zachraňujúc duše na zemi a vyslobodzujúc duše trpiace v očistci. Túžim dokonale plniť tvoju vôľu a dosiahnuť stupeň slávy, ktorý si mi pripravil vo svojom kráľovstve; skrátka, túžim stať sa svätou. Cítim však svoju nemohúcnosť, a preto ťa prosím, môj Bože, ty sám buď mojou Svätosťou!"
Otče náš ..., Zdravas´ Mária ..., Sláva Otcu ...
*************************************************************
Srdečne pozývame na stretnutie k nám.
V roku 326 sv. Helena našla v Jeruzaleme kríž, na ktorom zomrel Ježiš Kristus. Jej syn, cisár Konštantín Veľký, dal na tom mieste v roku 335 postaviť veľkolepý chrám. Sv. Helena do tohto chrámu uložila polovicu nájdeného kríža a druhú polovicu poslala svojmu synovi do Carihradu. Cisár si však ponechal iba časť a druhú časť poslal do Ríma, kde ju dal uložiť do novopostaveného chrámu svätého Kríža. Na pamiatku týchto udalostí sa v Cirkvi začal sláviť sviatok Nájdenia sv. Kríža (2. mája). Časť sv. Kríža, ktorá bola v jeruzalemskom chráme, tam ostala až do roku 614. V tom roku kráľ Perzie Chosroes II. spustošil Mezopotámiu, časť Sýrie a Palestínu. Kresťanov povraždili alebo zobrali do zajatia. Mnohé poklady Cirkvi pobrali so sebou, medzi nimi aj svätý kríž. Perzský kráľ dúfal, že mu zaň kresťania vyplatia veľké výkupné, keďže vedel, že drevo kríža majú vo veľkej úcte. Vtedajší rímsky cisár Heraklius (610-641) poslal k Peržanom vyslancov s prosbou o mier. Tí ich však vysmiali a ani nepustili k sebe. Vtedy cisár, povzbudený carihradským patriarchom Sergiom vypovedal