Myšlienky na mesiac October

Vidím, čo som verila. Vlastním, v čo som dúfala. Som zjednotená s Tým, koho som milovala celou silou svojej lásky.

V nebi sa nestretneme ani s jedným ľahostajným pohľadom, lebo všetci vyvolení spoznajú, že si navzájom ďakujú za dary milosti, ktoré im získali korunu života.

Boh by mi nevnukol želanie - po smrti robiť dobro na zemi - keby ho nechcel uskutočniť. Ináč by mi dal skôr túžbu odpočinúť si v Ňom.

Cítim v sebe kňazské povolanie... Ale kým si želám byť kňazom, obdivujem a závidím sv. Františkovi z Assisi jeho pokoru, cítim sa povolaná napodobňovať ho a zrieknuť sa vznešenej hodnosti kňazstva.

Stáva sa, že Boh určitým ľuďom napriek ich úsiliu ponechá slabosti, lebo by im bolo na škodu, keby sa cítili cnostní, to znamená, keby verili, že majú cnosti a iní by im ich uznali.

Ponáhľam sa nie na prvé, ale na posledné miesto. Namiesto toho, aby som sa s farizejom pchala dopredu, s dôverou opakujem pokornú modlitbu mýtnika.

Ako rada jej spievam (P. Márii): Úzku cestu do neba si urobila viditeľnou tým, že si ustavične pestovala tie najjednoduchšie cnosti!

Hanbím sa priznať to, ale modliť sa sama ruženec ma stojí viac, ako používanie nejakého nástroja kajúcnosti... Cítim, že sa ho modlím naozaj mizerne. Môžem si dať veľkú námahu rozjímať ružencové tajomstvá, jednoducho sa mi nepodarí sústrediť ducha... Dlho ma zarmucoval a ranil tento nedostatok zbožnosti; lebo tak veľmi milujem Pannu Máriu, že by mi malo ľahšie padnúť odriekať na jej česť modlitby, ktoré sa jej páčia. Teraz ma to menej trápi. Myslím, že nebeská Kráľovná ako moja Matka, vidí moju dobrú vôľu a bude spokojná.

Čistota je hlboké mlčanie všetkých pozemských starostí, nielen tých zbytočných, ale všetkých starostí.

Aj ja robím chyby. Ale teším sa z toho. Ani ja nestojím nad malichernosťami sveta. Mohla by som sa napríklad hnevať pre hlúposť, ktorú som povedala alebo urobila. Zahĺbim sa však do seba a poviem si: Ešte stále stojím na tom istom mieste ako predtým! Ale poviem si to úplne pokojne a bez smútku, Človeku tak dobre padne cítiť sa slabým a malým.

V malých krížoch spočíva celá naša radosť. Sú bežnejšie ako tie ťažké a pripravujú srdce na ich prijatie, ak je to vôľa nášho dobrého Majstra.

Mala by som si robiť starosti (už sedem rokov), že počas rozjímaní a vďakyvzdávaní zaspím. Ale mňa to neznepokojuje... Myslím si, že malé deti sa svojim rodičom v spánku páčia takisto, ako keď sú hore! A myslím aj na to, že lekári posielajú chorých do ríše snov, aby ich mohli operovať. A napokon myslím na to, že Pán "dobre vie, z čoho sme stvorení, pamätá, že sme iba prach" (Ž 103, 14)!

Žiť z lásky znamená vyhnať všetok strach, všetky spomienky na viny minulosti. Moje hriechy ma už neznepokojujú. Zničil ich Boží oheň.

Naša svätá matka Terézia povedala s úsmevom nášmu Pánovi tieto tak pravdivé slová: "Môj Bože, nečudujem sa, že máš tak málo priateľov. Tak zle s nimi zaobchádzaš".

Nechcem Mu nič odmietnuť, ani vtedy, keď sa na zemi cítim smutná a opustená. On mi ešte ostáva. Nepovedala sv. Terézia, že "Boh sám stačí?"

Milovať - znamená dať všetko a dať seba samého.

Slúžte Bohu s pokojom a radosťou. Pripomínajte si, že náš Boh je Boh pokoja.

Ukáž mi skryté tajomstvá v evanjeliu. Táto zlatá kniha je mojím najdrahocennejším pokladom.

Keď skutočne milujeme, tešíme sa zo šťastia milovanej osoby.

Mám len jediné želanie: stať sa veľkou svätou, lebo len toto má na zemi cenu. Som pevne rozhodnutá odvážne sa pustiť do práce. Nechcem Ježišovi odoprieť ani jednu z početných obetí, ktoré odo mňa požaduje, chcem Mu oddať svoju dušu, aby ju úplne vlastnil a urobil s ňou čo chce. Nepôjde to bez utrpenia. Viem to veľmi dobre. Ale aká to radosť trpieť pre toho, koho milujeme.

Zakaždým dostanem veľmi dobrú odmenu za námahu, ktorú si dám v službe blížnym.

Hľa, v mojom nebi sú voľné miesta. Od vás záleží, či sa naplnia. Vy ste môj Mojžiš, ktorý sa modlí na hore. Proste ma o robotníkov a ja vám ich pošlem. Čakám len na modlitbu...

Nemôžete byť polovičatým svätým. Alebo budete celý, alebo nijaký.

Pán dal svojmu ľudu príkaz - milovať blížneho ako seba samého - ešte pred svojím príchodom na zem. A pretože vedel, až do akej miery milujeme svoju vlastnú osobu, nemohol od svojich stvorení vyžadovať väčšiu lásku k blížnemu. Ale keď Ježiš dal svojim apoštolom nové prikázanie, Jeho vlastné prikázanie, ako ho neskôr označí, už viac nehovorí o tom, že blížneho treba milovať ako seba samého, ale tak, ako ho miloval On, Ježiš, a ako ho bude milovať až do konca čias...

Ak vždy bolo ťažké milovať svojho blížneho ako seba samého, potom je takmer nemožné milovať ho tak, ako ho miluje Boh, iba ak by naša jednota s Bohom bola taká veľká, že to On v nás miluje všetkých, ktorých nás nabáda milovať. Čím väčšmi som zjednotená s Bohom, tým väčšmi milujem aj všetky spolusestry.

Každý deň vidno, ako málo priateľov má Ježiš... Azda najviac sa Ho dotýka nevďačnosť, ale nadovšetko skutočnosť, že srdce Jemu zasvätených ľudí je plné iných vecí, hoci patrí výlučne Jemu.

Dokonalosť spočíva v tom, aby sme plnili Jeho vôľu, aby sme boli tým, čím nás chce mať On.

Zistila som - a je to úplne prirodzené - že sestry svätého života sú najobľúbenejšie. Vyhľadáva sa rozhovor s nimi, preukazujú sa im služby, hoci o ne neprosia. Skrátka, tieto duše, ktoré dokážu znášať bezohľadnosti a netaktnosti, sú obklopené láskou všetkých. O nich platí výrok nášho otca sv. Jána od Kríža: "Dostalo sa mi všetkého dobrého, len čo som ho prestal samoľúbo vyhľadávať."

Mali by sme sa povzniesť nad to, čo sestry hovoria alebo robia. Mali by sme v našom kláštore žiť tak, ako keby sme tam mali byť iba dva dni. Potom by sme si dávali veľký pozor, aby sme nehovorili zlé veci, lebo by sme vedeli, že kláštor čoskoro opustíme.

Som veľmi šťastná, že v kráľovstve Božom je veľa príbytkov. Lebo keby boli len tie, ktorých opis a cesta sa mi zdajú nepochopiteľné, nemohla by som do nich vstúpiť.

Po neúspešnej návšteve u biskupa v Bayeux: Zdalo sa mi, že moja budúcnosť je navždy zničená. Čím viac som sa blížila k cieľu, tým jasnejšie som videla, ako sa moje záležitosti komplikovali. Moja duša bola ponorená do horkosti, ale aj do pokoja, lebo som hľadala len a len Božiu vôľu.