Myšlienky na mesiac April

Utrpenie roztvorilo predo mnou náručie a ja som sa s láskou do neho vrhla.

Ešte ani teraz, keď k skúškam mojej duše prikladáš vonkajšie utrpenie, nemôžem povedať: "Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie a vydesili zlostné prívaly" (Ž 18, 5). Skôr vďačne volám: "I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou" (Ž 23, 4).

Od detstva mi Boh dal pocit istoty, že zomriem mladá.

Vtedy som sa tešila takej živej a jasnej viere, že celé moje šťastie spočívalo v myšlienke na nebo. Nemohla som uveriť, že jestvujú bezbožní ľudia, ktorí nemajú nijakú vieru. Bola som presvedčená, že hovoria proti svojmu najlepšiemu vedomiu, keď popierajú jestvovanie neba..., kde Boh sám chce byť ich večnou odmenou. V tých tak radostných veľkonočných dňoch mi Ježiš dal pocítiť, že naozaj sú ľudia, ktorí nemajú vieru, ktorí zneužívaním darov milosti stratia tento vzácny poklad, tento jediný prameň čistej a skutočnej radosti. Dopustil, aby na moju dušu zaľahla najhustejšia tma a mne taká dôverná myšlienka na nebo sa stala predmetom boja a múk... Táto skúška nemala trvať iba niekoľko dní, mala prestať až v hodine, ktorú určil Boh... Táto hodina ešte neprišla. Rada by som vyjadrila to, čo cítim, ale ach! Myslím, že to nie je možné. Treba prejsť týmto tmavým tunelom, aby si človek vedel predstaviť jeho tmu.