Karmel je v celej Cirkvi známy mnohými svätými.
Niekoľko storočí jestvovali v Poľsku len kontemplatívno-klauzúrové kláštory sestier bosých karmelitánok.
Po 1. svetovej vojne bol na prvého provinciála obnovenej poľskej provincie bosých karmelitánov zvolený
o. Anzelm od sv. Andreja Corsini (Matej Jozef Gądek, 1884 – 1969). Až neskôr mohol uskutočniť dlhodobú túžbu
založiť kontemplatívno–činnú karmelitánsku kongregáciu, keďže videl túto potrebu pre poľský národ.
Podobné karmelitánske kongregácie už existovali aj inde vo svete.
Poľsko v tých časoch prežívalo nielen materiálnu, ale aj duchovnú a morálnu krízu. Cirkev tak stála pred veľkou úlohou:
duchovne pomáhať tým najchudobnejším.
O. Anzelm za prvú predstavenú a matku kongregácie zvolil sestru Janinu Kierocińsku (1885-1946), karmelitánsku
terciárku, ktorá prijala rehoľné meno matka Terézia od sv. Jozefa. Prvé sestry mali obliečku v kláštore bosých
karmelitánok v Krakove 31. decembra 1921. Odtiaľ odišli pracovať do Sosnovca, preto je materský dom práve tam.
Kongregácia má okolo 500 sestier. Má medzinárodný charakter, pretože sestry pochádzajú z rôznych krajín: z Poľska, Čiech,
Slovenska, Ukrajiny, Bieloruska, Lotyšska, Francúzska, Burundi, Rwandy a Kamerunu.
Rozvíja sa v troch provinciách: krakovskej, vroclavskej a lodžskej.