S Terezkou každý deň

 Myšlienky z malej knižky " S Terezkou každý deň", ktorú vydali sestry bosé karmelitánky v Košiciach

k 100. výročiu smrti sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša v r. 1997

DECEMBER

1. 12. Ľahko zabudnem na svoje biedne malé záujmy, keď upriamim zrak na veľkosť a moc Boha, ktorého jediného chcem milovať.

2. 12. Keď mám veľa písania, aby som ostala vnútorne slobodná, duševne sa pripravím na to, že budem vyrušovaná. Poviem si: Túto voľnú hodinu venujem rušeniu. Prijmem ho, počítam s ním. A keď ma nechajú na pokoji, poďakujem sa za to Bohu ako za milosť, s ktorou som nepočítala. Preto som vždy šťastná.

3. 12. Kedysi som čítala, že Izraeliti stavali jeruzalemské múry tak, že jednou rukou pracovali a v druhej držali meč. My by sme mali robiť to isté. Nikdy by sme sa nemali úplne oddať práci.

4. 12. Aby pokarhanie prinieslo plody, musí toho, ktorý karhá, niečo stáť a nesmie mať pritom v srdci ani najmenšiu stopu po vášni.

5. 12. Často cítime únavu len preto, lebo iní nás zabudnú poľutovať. Keby sme niektorej sestre povedali: Ste veľmi unavená, odpočiňte si trochu; čoskoro by ju únava prešla.

6. 12. Ježiš sa robí chudobným, aby sme Mu mohli darovať lásku. Ako žobrák vystiera k nám ruku, aby nám v žiarivý deň súdu, keď sa objaví vo svojej sláve, mohol povedať tieto blahodárne slová: "Poďte, požehnaní môjho Otca... Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne" (Mt 25, 34 - 36). Ježiš sám sa takto vyslovil. Vydáva sa takpovediac na milosť a nemilosť. Nechce od nás nič, iba to, čo Mu dáme, a tá najnepatrnejšia vec je v Jeho božských očiach vzácna... 

7. 12. Keď raz ktosi k Terézii prišiel a prosil ju o odpustenie: Keby ste vedeli, čo cítim. Ešte nikdy som si tak jasne neuvedomila,    s akou láskou nás Ježiš prijíma, keď Ho po poklesku prosíme o odpustenie. Keď už ja, Jeho úbohé, malé stvorenie pociťujem pri vašom návrate takú nežnú lásku, čo sa potom musí odohrávať v Božom Srdci, keď sa človek vráti k Nemu. Hej, som si istá, že ešte rýchlejšie ako som to práve ja urobila, nám odpustí všetky naše hriechy a nikdy viac si na ne nespomenie... Ba urobí ešte viac: Bude nás milovať ešte väčšmi ako pred naším pokleskom!

8. 12. Jediné privilégium svätej Panny spočíva v tom, že bola vyňatá spod dedičného hriechu, a že je Matkou Božou. K tomu sa druží to, čo nám povedal Ježiš o jej materstve: "Každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka" (Mt 12, 50).

9. 12. Ježišu, keby som chcela napísať všetky moje želania, musela by som si požičať Tvoju knihu života. Lebo tam sa hovorí o skutkoch všetkých svätých a tieto skutky by som všetky chcela vykonať ja pre Teba... Môj Ježišu, čo asi odpovieš na moje pochabosti?... Jestvuje menšia, bezmocnejšia duša, ako je moja?... Ale práve pre moju slabosť, Pane, sa Ti zapáčilo splniť moje detské túžby a dnes chceš splniť iné, ktoré presahujú vesmír. 

10. 12. Čím väčšmi pokročíte dopredu, tým menej bojov budete mať, alebo lepšie, s väčšou ľahkosťou ich vyhráte, lebo budete vidieť dobrú stránku vecí. Potom sa vaša duša povznesie nad stvorenia. Je neuveriteľné, ako sa ma napokon všetko, čokoľvek mi len povedali, ani len nedotklo, lebo som spoznala nedostatočnosť ľudských úsudkov.

11. 12. Aká veľká je moc modlitby! Mohli by sme ju nazvať kráľovnou, ktorá má v každom čase voľný vstup ku kráľovi a dostane všetko, o čo prosí. Aby sme boli vypočutí, netreba čítať z knihy pekné, presné formulácie. Keby to bolo tak..., potom by som bola na poľutovanie!... Okrem liturgie hodín, ktoré nie som hodná modliť sa, nemám odvahu namáhavo vyhľadávať v knihách krásne modlitby. Rozbolí ma z toho hlava, toľko ich je!... A jedna krajšia ako druhá... Nemohla by som sa ich modliť všetky, a pretože neviem, ktorú si vybrať, robím to ako deti, ktoré nevedia čítať: poviem Bohu celkom jednoducho, čo Mu chcem povedať, bez vyumelkovaných fráz a On ma vždy rozumie... Pre mňa je modlitba pozdvihnutie srdca, jednoduchý pohľad na nebo, výkrik vďačnosti alebo lásky, či uprostred skúšky alebo v radosti. Skrátka, je to čosi veľké, nadprirodzené, čo mi rozširuje dušu a spája ma s Ježišom.

12. 12. Koľko osvietenia som načerpala z diel nášho otca sv. Jána od Kríža. Ako sedemnásťročná a osemnásťročná som nemala inú duchovnú potravu. Ale neskôr ma všetky knihy privádzali do suchopárnosti. Tento stav trvá doteraz... V tejto bezmocnosti mi prichádza na pomoc Sväté písmo a Nasledovanie Krista. V nich nachádzam výdatnú a celkom čistú potravu. 

13. 12. Svätý Ján od Kríža hovorí: "Láska vie zo všetkého ťažiť, z dobrého i zlého, čo vo mne nájde, a všetko premeniť     v seba."   

14. 12. Terézia milovala slová sv. Jána od Kríža: "Pane, trpieť a byť znevažovaný pre Teba!"

15. 12. Ježiš chce pre seba celé srdce...

16. 12. Stačí sa len oddať nášmu veľkému Bohu, úplne sa Mu odovzdať. Čo na tom, že sa nemôžeme preukázať ničím, čo sa navonok trblieta.... Aká veľká musí bať naša duša, aby mohla obsiahnuť Boha!

17. 12. Ty si sa ponáhľal na miesto vyhnanstva a chcel si trpieť a umrieť, aby si pritiahol ľudí do stredu večného ohniska blaženej Trojice.

18. 12. Ó šťastné mlčanie, ktoré dáva duši toľko pokoja!

19. 12. Všetko je milosť.

20. 12. Keby ste vedeli, aká ľahostajná by som chcela byť k veciam tohto sveta. Čo už pre mňa znamenajú všetky stvorené krásy! Bola by som nešťastná a moje srdce by bolo také prázdne, keby som ich vlastnila!...

21. 12. Ty nesieš vesmír a daroval si mu život; a predsa si myslel na mňa.

22. 12. Boh sa stal pre vás smrteľným.

23. 12. Aké šťastie, že sa Boh stal človekom, aby sme Ho mohli milovať... Ináč by sme sa to neodvážili.

24. 12. Štedrý večer 1886 bol vskutku rozhodujúci pre moje povolanie. Pre ešte presnejšie označenie ho musím nazvať večerom môjho obrátenia. V tejto požehnanej noci, o ktorej je napísané, že v nej zažiarila sláva samého Boha, dobrotivý Ježiš, ktorý sa z lásky ku mne stal dieťaťom, vyslobodil ma z plienok a nedokonalostí detstva. Tak ma pretvoril, že som seba samu nemohla spoznať. Bez tejto premeny by som bola musela stráviť ešte dlhé roky vo svete. Sv. Terézia, ktorá svojim dcéram vravievala: "Chcem, aby ste v ničom neboli ženy, ale vo všetkom sa vyrovnali silným mužom," by ma nebola uznala za svoje dieťa, keby ma Pán nezaodial svojou božskou silou, keby ma On sám nebol vyzbrojil do boja.

25. 12. V tejto žiarivej noci začal tretí úsek môjho života, ten najkrajší, najviac naplnený milosťami neba... V jednom jedinom okamihu Ježiš urobil to, čo som nebola schopná dokázať za desať rokov. Stačila Mu moja dobrá vôľa, ktorá mi nikdy nechýbala. Mohla som Mu povedať ako apoštoli: "Pane, celú noc som sa namáhala, a nič som nechytila" (Lk 5, 5). Ježiš, voči mne ešte milosrdnejší ako voči svojim apoštolom, sám vzal sieť, rozhodil ju a vytiahol naplnenú rybami... Urobil zo mňa rybára ľudí. Pocítila som veľkú túžbu pracovať na obrátení hriešnikov, túžbu, ktorú som si nikdy predtým tak živo neuvedomila... Jedným slovom: cítila som, ako moje srdce prenikla láska, túžba zabudnúť na seba a robiť iným radosť, a odvtedy som bola šťastná... 

26. 12. V tejto noci, kedy sa Boh z lásky ku mne stal slabým a trpiacim, urobil ma silnou a odvážnou. Obliekol ma do svojhoo brnenia a od tejto požehnanej noci som neutrpela v boji nijakú porážku. Naopak, ponáhľala som sa od jedného víťazstva k druhému a začali sa veľké "preteky"...

27. 12. Terézia milovala krátky dialóg, ktorý sa pripisuje sv. Bernardovi: "Ježiš, čo Ťa urobilo takým malým?" "Láska"!

28. 12. Čo ma pri myšlienke na svätú Rodinu príjemne dojíma, je moja predstava o celkom obyčajnom živote... V jej živote sa všetko odohralo takisto ako v našom.

29. 12. V očakávaní tejto blaženej večnosti, ktorá sa nám zakrátko otvorí, pretože život je len ako jeden deň, chceme spolu pracovať na spáse ľudí.

30. 12. Život je krátky, večnosť je bez konca... Urobme z nášho života ustavičnú obetu, mučeníctvo lásky.

31. 12. Celine: Posielam Ti posledný pozdrav v tomto roku!... O niekoľko hodín sa navždy pominie... Prejde do večnosti!...Využime i tie najkratšie okamihy. Počínajme si ako lakomci. Buďme žiarlivý na najmenšie veci... Ďalší rok patrí minulosti... Celina, prešiel, prešiel, nikdy sa nevráti. Ako sa pominul tento rok, tak sa pominie aj náš život a čoskoro povieme: Je po ňom! Nestrácajme čas. Čoskoro nám zažiari večnosť!

 

 

 

 

 

 

 

Vyhľadávanie

Prihlásenie