Nechaj sa pritiahnuť!

Drahí priatelia.

V minulom týždni som mala situáciu, ktorá ma prinútila zamyslieť sa, a zároveň podeliť s vami o túto skúsenosť. To, že súčasná situácia vyhrocuje konflikty, napätia, nevraživosť a ľudskú neznášanlivosť je síce pravda, ale asi zabúdame na jednu vec. Človek má možnosť ROZHODNÚŤ SA ako bude reagovať alebo lepšie povedané, odpovedať na dané podnety.

Pri mojej službe vo farnosti som mala možnosť viesť takýto rozhovor:

-          ,,Oplatí sa vám nechať kostol otvorený, aj keď viete, že ľudia nemôžu prichádzať vo veľkom množstve?“

-          ,,Oplatí! Aj keby to malo byť len pre šiestich ľudí....oplatí, hoci aj pre JEDNÉHO človeka.“

Dotyčná osoba si totiž neuvedomovala jednu vec. Myslím, že túto vec si neuvedomuje aj mnoho z nás kresťanov; totiž, že to nie my pozývame ľudí do kostola, nie my ovplyvňujeme ich rozhodnutie prísť, či neprísť. BOH SÁM POZÝVA! On je iniciátorom stretnutia s človekom. Môže pozvať aj úplne náhodne okoloidúceho z ulice, ktorý nebude ani vedieť vysvetliť, prečo vlastne prišiel. Toto sa nazýva pôsobenie Božieho Ducha vo svete.

Končí sa nedeľa, ktorú v Cirkvi nazývame aj Misijnou nedeľou. Keď o nej počúvame, naša myseľ zaletí kamsi do exotických krajín. Predstavíme si miesta a obyvateľov, ktorých sme možno v živote na vlastné oči nevideli a niektorí z nás ani vidieť nebudeme. Hovorí sa o misiách, o evanjelizácii, novej evanjelizácii, inkulturácii, atď. Ale už menej premýšľame nad vlastným misijným poslaním; o svojom misijnom poslaní tu a teraz.

Každý pokrstený je povolaný k tomuto dielu; k misijnému nadšeniu ohlasovania. Prijatím Božieho Ducha vo sviatosti krstu sme sa stali Božími deťmi. Bol nám  zmazaný dedičný hriech. Stali sme sa dedičmi Božích prisľúbení, kráľovským kňazstvom, vyvoleným ľudom a zároveň sme sa stali ,,apoštolmi“, ,,misionármi“, ,,poslanými“ pre tento svet. Misie sú všade kde je človek. Či už oplýva bohatstvom a zdravím, alebo trpí biedou, tou duchovnou, morálnou či materiálnou. Svätý Otec František vo svojom posolstve k tohtoročnému Svetovému dňu misií hovorí: ,,Misie – ,Cirkev vychádzajúcaʻ – nie sú programom, zámerom, ktorý treba realizovať silou vôle. To Kristus umožňuje Cirkvi vychádzať zo seba samej. V poslaní hlásať evanjelium si v pohybe, lebo ťa Duch pohýna a vedie“ (Senza di Lui non possiamo far nulla, LEV-San Paolo, 2019, s.16-17).(1)

Horlivého misijného ducha nosila v sebe aj sv. Terézia z Lisieux, ktorá sa v Rukopise B zamýšľa nad svojím povolaním takto: ,,(...)cítim v sebe povolanie bojovníka, kňaza, apoštola, učiteľa, mučeníka. Napokon cítim potrebu, túžbu vykonať pre teba, Ježišu, všetky najhrdinskejšie skutky... Cítim v duši odvahu križiaka, pápežského vojaka, chcela by som zomrieť na bojisku pri obrane Cirkvi. (...) ako zladiť tieto protiklady? Ako uskutočniť túžby mojej duše?... Hoci som taká maličká, chcela by som prejsť po celej zemi, hlásať tvoje meno a zasadiť na pôde neveriacich tvoj slávny kríž, lenže, môj Miláčik, jedno misijné pole by mi nestačilo; chcela by som súčasne hlásať evanjelium na všetkých piatich svetadieloch, ba aj na najvzdialenejších ostrovoch... Chcela by som byť misionárom nielen niekoľko rokov, ale chcela by som ním byť už od stvorenia sveta až do skončenia vekov...“(2)

V spomínanom posolstve Svätý Otec František ďalej hovorí: ,,Misie sú slobodnou a vedomou odpoveďou na Božie volanie. No toto povolanie môžeme pochopiť,  len keď žijeme v osobnom vzťahu so živým Ježišom v jeho Cirkvi.“(3) Tu sa skrýva odpoveď na to, prečo sv. Terézia mala tak neohraničené a veľké túžby. Šlo o VZŤAH s niekým, kto nie je len historickou osobou, ktorá kedysi žila na tejto zemi. U Terézie ide o konkrétny a živý vzťah s Osobou, ktorá je samotným Bytím, Entitou, ktorá zároveň presahuje jej myslenie, no neponecháva ju tápať v iracionálnych predstavách.

Svätá Terézia postupne objavuje svoje miesto v Cirkvi. A ako už mnohí vieme, bude to Láska, ktorej sa úplne poddá a nechá skrz – naskrz preniknúť. Vo svojich zápiskoch zaznamenáva, že táto Láska je hybnou silou celej Cirkvi ,,že keby Láska vyhasla, apoštoli by nehlásali evanjelium, mučeníci by sa zdráhali preliať svoju krv...(...) že Láska obsahuje všetky povolania, že Láska je všetko, že zahŕňa všetky časy a všetky miesta... slovom, že je večná!“(4)

Naše kresťanské pôsobenie, poslanie, naša misia a sila jej pôsobenia, je priamoúmerná nášmu vzťahu s Bohom. Nakoľko sa dokážeme otvoriť tomuto vzťahu a necháme sa Ním ,,použiť“. Každý deň je pre veriaceho kresťana misiou. Od samého rána je vedený Božím Duchom tam, kde ho chce mať.

,,Misionár, misionárka sa môžu stať zaujímavými pre druhých a pritiahnuť ich ku Kristovi, nie vďaka tomu, čo robia, ale len preto, že ľudia vnímajú, že ich niekto pritiahol a že je to Kristus, ktorý ich neprestáva priťahovať.“(5)

 

Karmelitánka Dieťaťa Ježiša

 

1. Posolstvo Svätého Otca Františka k Svetovému dňu misií 2020

2. Rkp B, 2v°

3. Posolstvo Svätého Otca Františka k Svetovému dňu misií 2020

4. Rkp B 3v°

5. PÁPEŽ FRANTIŠEK, GIANNI VALENTE, Bez neho nemôžeme nič urobiť – Misionármi v dnešnom svete, Spolok Sv. Vojtecha, Trnava 2020, s. 24, ISBN 978-80-8161-421-7.

 

Vyhľadávanie

Prihlásenie