Svätý Jozef - Ochranca Karmelu

„Nechápem, ako môže niekto rozjímať o Kráľovnej anjelov, o tých rokoch, ktoré prežila s dieťaťom Ježišom, a zároveň neďakovať svätému Jozefovi za oddanosť, s akou sa o nich staral.“

Chcela som všetkých presvedčiť, aby mali úctu k tomuto slávnemu svätcovi, a to pre veľkú skúsenosť, ktorú mám ohľadom dobier, ktoré získava od Boha. ....lebo dušiam veľmi prospieva, keď sa mu odporúčajú.“ KŽ 6-7       

sv. Terézia od Ježiša

Zajtra, 19. marca je v cirkevnom kalendári slávnosť sv. Jozefa. Pri tejto príležitosti vám ponúkame prednášku, ktorú pripravila naša sr. Dominika.

8. marca 2018 ju odprezentovala v našom kláštore na piatom modlitbovom stretnutí a 22. septembra 2018 na stretnutí členov svetského rádu bosých karmelitánov v Bratislave.

Svätý Jozef vo Svätom písme

V Písme svätom, konkrétne v evanjeliu podľa sv. Matúša a Lukáša nachádzame pravý zdroj informácií o osobe sv. Jozefa. Hoci ich nie je veľa, predsa sú pre nás dostačujúce, aby sme z nich mohli čerpať. Z týchto posvätných textov  čerpala Cirkev, pápeži, cirkevní otcovia, liturgia, svätci, teológovia, kazatelia a celý kresťanský ľud.

Prvá správa v evanjeliu o sv. Jozefovi začína slovami: Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus. (Mt 1,16)

Sv. Jozef pochádzal z rodu Dávidovho: Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho. (Mt 1,1)

Evanjelista Lukáš takisto uvádza pôvod sv. Jozefa: ....k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. (Lk 1,27)

V Božom pláne hrá sv. Jozef nesmierne dôležitú úlohu. Jozef dáva súhlas, aby sa Mesiáš narodil z rodu Dávidovho. Prijíma Máriu, svoju manželku do svojho domu. Kristus sa tak mohol narodiť z Panny, ktorá uzavrela manželstvo s mužom spravodlivým.  Sv. Jozef, tichý, mlčanlivý a spravodlivý muž sa v absolútnej viere podriaďuje Božej vôli.

S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom: Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.  Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: "Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov." To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka:  "Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel," čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. (Mt 1,18-24)

Uzatvorením manželstva s Máriou sa Jozef stáva otcom Ježiša. Evanjelium mu plným právom priznáva titul otca. „Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!" (Lk 2,48)

Jozefovo otcovstvo sa konkrétne prejavuje už pred a pri narodení Ježiša v Betleheme. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. (Lk 2,4-7)

Jozef, ako otec novonarodeného syna, ho necháva na ôsmy deň obrezať a dáva mu meno Ježiš. Toto právo patrí do otcovských povinností. Tým, že Ježiš dostáva meno, je právoplatne začlenený do Dávidovho potomstva. Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky. (Lk2,21)

„Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov." (Mt 1,21)

Po období očisťovania prináša Jozef s Máriou dieťa Ježiša do chrámu, aby ho zasvätili Pánovi.Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: "Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi," a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. (Lk 2,22-24)

Jozef s Máriou s údivom počúvajú, čo hovorí nábožný Simeon o Ježišovi. Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. (Lk 2,33)

Ako Ježišov otec, dostáva Jozef príkaz od Boha, aby utiekol s rodinou do Egypta, a tak ochránil Ježiša pred smrteľným nebezpečenstvom Herodesovho hnevu. Neskôr zas, aby sa vrátil späť do Palestíny.Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: "Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil." On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: "Z Egypta som povolal svojho syna.“

Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte a povedal mu: "Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa, už pomreli." On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do Galilejského kraja. Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: "Budú ho volať Nazaretský." (Mt 2, 13-15; 19-23)

Jozef s Máriou s bolesťou hľadali svojho syna, keď sa im ako dvanásťročný stratil. „Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!" (Lk 2,48)

Keďže je Jozef otcom, Ježiš ho poslúcha a je mu podriadený. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. (Lk 2,51)

Vyššie uvedené biblické texty týkajúce sa sv. Jozefa nám ukazujú na jedinečnú veľkosť tohoto Bohom vyvoleného pozemského otca Božieho Syna. Vedený Duchom Svätým zohral dôležitú úlohu v dejinách spásy. Svätý Jozef – tichý a mlčanlivý, keďže nie je napísané žiadne jeho slovo, avšak sám je rozhodným a mocným slovom.

Hlavné skutočnosti v živote sv. Jozefa, ktoré nám Sväté Písmo predkladá:

- Svätý Jozef bol potomok Dávidov

                    - bol ženatý s Máriou, Matkou Božou

                    - bol považovaný za otca Ježiša Krista

                    - uplatňoval otcovské práva nad dieťaťom Ježišom

                    - bol človek spravodlivý

Dejiny úcty k sv. Jozefovi v Karmeli

Karmel nemožno oddeliť od legendy, od toho, čo nosí v se­be ako svoju spiritualitu. Legenda patrí do histórie Karmelu. Všetky najstaršie legendy týkajúce sa karmelitánskeho rádu, jeho počiatkov na hore Karmel, sú spojené s osobou Panny Márie a Svätej Rodiny.                          

Karmelitáni si vo vzťahu k uctievaniu sv. Jozefa pripomínajú jednu legendu, ktorá hovorí o návšteve Svätej Rodiny u eremitov na hore Karmel. Karmelitánsky maliar z Malty, br. Luigi Poggi, inšpirovaný touto legendou namaľoval okrem iných karmelitánskych tematík aj túto scénu v mariánskej svätyni bosých karmelitánov Stella Maris na hore Karmel na mohutnej klenbe. Autor fresky zobrazil sv. Jozefa, ktorý spolu s Pannou Máriou drží za ruku dieťa Ježiša, stojace uprostred nich. Svätá Rodina opúšťa karmelitánsku pustovňu a spoločenstvo. Odprevádzajú ich dvaja pustovníci, držiaci v rukách obživu na ďalšiu cestu pre Svätú Rodinu. Pustovníci sú odetí do hnedých karmelitánskych habitov a bielych plášťov. Vzadu pri vchode pustovne vidno skupinu pustovníkov, ktorí sú touto udalosťou rozrušení. Zvitky kníh Starého zákona nám dovoľujú domyslieť príčinu, prečo zostali pustovníci takí rozrušení. Pustovníci vidia na vlastné oči vyplnenie starozákonných proroctiev; vidia Mesiáša, ktorého proroci predpovedali. Legenda tým chce povedať, že stretnutie pustovníkov zo Svätou Rodinou má rodinný charakter. V takej atmosfére sa karmelitáni chcú vždy stretávať s Ježišom, Jeho Matkou a sv. Jozefom. Pustovníci obdarúvajú vzácnych hostí srdečným privítaním, rodinnou atmosférou a starajú sa, aby im nič nechýbalo. Avšak sami sú obdarovaní tým najcennejším darom. Môžu poznať Ježiša ešte pred jeho verejným účinkovaním. Táto legenda poukazuje na to, že od počiatkov histórie Karmelu – rádu pri Ježišovi a Márii stojí sv. Jozef, starostlivý ochranca Krista a Ženích Panny Márie.

Známy výrok: „Karmel je celý mariánsky“ neznamená, žeby karmelitáni mali v úcte len Pannu Máriu. Nikdy ju neoddeľovali od sv. Jozefa. Svätý Jozef je v karmelitánskom ráde prítomný už od jeho začiatkov. Rád vzišiel pod ochranou Márie a Jozefa. Od začiatku je možné cítiť ich vplyv.

Pobožnosť k sv. Jozefovi sa rozvíjala v mníšskych spoločenstvách Východnej Cirkvi od 4. storočia. V Palestíne rozvíjali kult sv. Jozefa kláštory sv. Sábu a jeho sviatok najskôr slávili kopti 20. júla.

Ich veľkou zásluhou bolo prispôsobenie kultu sv. Jozefa z byzantskej liturgie. Pustovníci z hory Karmel, ktorí prijali regulu od jeruzalemského patriarchu Alberta Avogadro v rokoch 1209 – 1214, prijali aj gallorománsku liturgiu, tzv. liturgiu Božieho hrobu. Bratia Panny Márie z hory Karmel, ktorí mali hlbokú úctu k Božej Matke ich Patrónke si uctievali aj sv. Jozefa. V 1. polovici 13. storočia boli pustovníci nútený opustiť horu Karmel a utiecť do Európy z dôvodu nebezpečenstva zo strany islamu. Ich emigráciou rozvinutý kult sv. Jozefa v Palestíne preniesli rehoľníci do Európy.

Arnold Bostius, veľký ctiteľ Panny Márie v roku 1479 napísal, že rád mal od jeho počiatkov veľkú úctu k Božej Matke, jej rodičov sv. Anne a Joachimovi a sv. Jozefovi, Ženíchovi Panny Márie, živiteľa Svätej Rodiny. Sv. Jozefa nazýva „panickým mužom, zástupcom večného Boha, živiteľom a najstarostlivejším ekonómom, domnievaným otcom, milovaným Máriiným ženíchom, najvernejším ochrancom a svedkom jej panenstva; a podľa príkladu svojej nevesty – bol najhorlivejší o spásu duší a dokonalý v každej čnosti.“ Tieto výroky svedčia o hlbokom chápaní rádu miesta a úlohy sv. Jozefa v tajomstve dejín spásy.  

Karmelitánsky rád sa veľmi pričinil o rozvoj kultu k sv. Jozefovi v Európe. Všimol si to aj známy historik, znalec kultúry a kritik Daniel Papebrock zo Spoločnosti Bollandistov. V Acta Sanctorum potvrdil, že karmelitáni sa najviac pričinili o rozšírenie kultu k sv. Jozefovi na Západe.

Pápež Benedikt XIV. potvrdil toto presvedčenie vo svojom monumentálnom diele „De Servorum Dei”, že podľa rovnakej mienky učencov priniesol karmelitánsky rád z Východu na Západ chvályhodný obyčaj uctievania sv. Jozefa...

V roku 1498 benediktínsky opát Ján Trithemius vo svojom diele De miraculis in Urticeto iuxta Heibrunnam Witzburgensis dioecesis opidum...napísal, ževšetci karmelitáni si najviac uctievajú Matku Božiu a z ohľadu na ňu si ctia aj sv. Annu, sv. Joachima a sv. Jozefa. Každý rok slávia ich sviatky s veľkou nábožnosťou a láskou. Skoro v každom kláštore sa nachádzajú oltáre k ich úcte.

Najstaršie karmelitánske liturgické knihy nespomínajú, kedy sa v ráde začal sláviť sviatok sv. Jozefa. Potvrdzujú jeho existenciu od nepamäti. Karmelitáni vytvorili vlastné ofícium k úcte sv. Jozefa, ktoré sa objavuje v karmelitánskom breviári vydanom v Bruseli v roku 1480. Sú v ňom vlastné hymny, antifóny a čítania. Podobne aj breviár vydaný v Benátkach v roku 1495 má vlastné ofícium k sv. Jozefovi. V polovici 15. storočia je vo všetkých karmelitánskych liturgických knihách sviatok sv. Jozefa 19. marca.

Karmelitánska ikonografia v misáloch, graduáloch, antifonároch a evanjeliároch ako aj v maliarstve svedčí o živom kulte sv. Jozefa v Karmeli.

Zaujímavosťou je, že ofícium k sv. Jozefovi vydané v Bruseli v roku 1480 čítavala aj svätá matka Terézia od Ježiša počas sviatku sv. Jozefa. Karmel sa vždy vyznačoval horlivou úctou a láskou k sv. Jozefovi. „Toto ofícium nie je len prvým pomníkom vztýčeným v Západnej Cirkvi k oslave sv. Jozefa, ale je aj najkrajšou piesňou, ktorá mu bola venovaná. Všetky jeho časti, od prvej až po poslednú antifónu nám predstavujú svätca v celom jase jeho slávy.“

Kult sv. Jozefa v reformovanom Karmeli

Teréziina úcta k sv. Jozefovi a jej skúsenosť

V 16. storočí sa o rozvoj úcty k sv. Jozefovi v Európe najviac pričinila sv. Terézia od Ježiša (1515-1582), majsterka duchovného života, reformátorka Karmelu a učiteľka Cirkvi. Obnovila a rozšírila úctu k sv. Jozefovi. Táto pobožnosť mala veľký vplyv na celú Cirkev. Celý svoj život a dielo reformy odovzdala s dôverou pod ochranu sv. Jozefa. Sv. Terézia vo svojej Knihe života píše o sv. Jozefovi s hlbokou úctou, vďakou a láskou. Píše o vlastných skúsenostiach s týmto veľkým svätcom, ktorý jej pomohol v mnohých duchovných a materiálnych ťažkostiach.  Svojimi rozhovormi, listami a povzbudením sa stala apoštolkou úcty k sv. Jozefovi.

Teréziinu úctu k nemu je vidieť už pred jej vstupom do kláštora Vtelenia. Základy tejto úcty siahajú do jej detstva. Terézia píše: „ ... so starostlivosťou, akú venovala moja matka tomu, aby sme sa modlili a mali úctu k Panne Márii a k niektorým svätým...“ Podľa Teréziinej mienky nebolo možné myslieť na Pannu Máriu, aby sme pri nej nevideli sv. Jozefa.

Od vstupu do kláštora Vtelenia jej úcta a dôvera k sv. Jozefovi rástla. V ťažkých chvíľach bola jej úcta intenzívnejšia a živšia. Terézia si uvedomovala, že v osobe sv. Jozefa dostala dobrotivého pomocníka, mocného ochrancu a otca. Nikdy sa v ňom nesklamala, a preto sa z vďačnosti k nemu snažila získať čo najviac ľudí, ktorí by si uctievali tohto veľkého patriarchu.

Rok po zložení sľubov v roku 1538 ťažko ochorela. Po štyroch rokoch tejto choroby v roku 1542 vyzdravela na príhovor sv. Jozefa. O tejto udalosti píše: „Keď som videla, aká som ochrnutá a ako zle so mnou v takom mladom veku zaobchádzali pozemskí lekári, rozhodla som sa obrátiť na nebo, aby ma uzdravili. (...) ...a vzala som si za obhajcu a pána slávneho svätého Jozefa a začala som sa mu veľmi odporúčať.“ Zreteľne som videla, že čo sa týka tejto potreby, tak ohľadom iných, väčších, týkajúcich sa cti a zatratenia duše, tento môj otec a pán mi pomohol oveľa lepšie, než som ho o to dokázala vôbec poprosiť.“ (Kniha Života) KŽ 6,6

„On dal totiž najavo, aký je, keď spôsobil, že som mohla vstať a chodiť a nezostala som ochrnutá.“ KŽ 6,8

Od tohto času vzrastala jej úcta, dôvera a láska k nemu a on ju nikdy nesklamal. Sv. Terézia oslovovala sv. Jozefa ako svojho pána, ochrancu, patróna a orodovníka. S rozvojom vnútorného duchovného života  sa jej vzťah k svätému Patriarchovi prehlboval. K tejto dôvernosti sa pričinila aj vízia, ktorú mala svätá pri modlitbe v roku 1561 na sviatok Nanebovzatia Panny Márie v kláštornom kostole dominikánov v Avile. Terézia píše: „Videla som, ako ma niekto oblieka do belostného a jasného odevu; spočiatku som nevidela, kto ma doň obliekal. Neskôr som videla našu Paniu po pravej strane a svojho otca svätého Jozefa po ľavej, že to oni ma obliekajú do toho odevu. A bolo mi dané na vedomie, že som už očistená od svojich hriechov. Keď som bola odetá a celá zahalená do nesmiernej rozkoše a slávy, zdalo sa mi, že ma naša Pani vzala za ruky. Povedala mi, že jej pôsobím veľké potešenie tým, že slúžim slávnemu svätému Jozefovi, a aby som verila, že to, čo mám v úmysle vykonať ohľadom kláštora, sa podarí, a že sa v ňom bude veľmi slúžiť Pánovi a im dvom.“ KŽ 33,14

„Jedného dňa po svätom prijímaní mi Jeho majestát veľmi dôrazne prikázal, aby som sa o to zo všetkých síl snažila, a slávnostne mi sľúbil, že sa kláštor určite založí a že sa mu v ňom bude veľmi slúžiť. Má sa nazývať Kláštor svätého Jozefa; pri jednej bráne nás bude chrániť sv. Jozef, pri druhej naša Pani a Kristus bude prebývať medzi nami. Kláštor tak bude hviezdou, ktorá bude vydávať veľkú žiaru.“ KŽ 32,11

A skutočne,založenie prvého kláštora je možné vysvetliť len prítomnosťou a pomocou sv. Jozefa. Tento kláštor je prvým kostolom sv. Jozefa v katolíckej Cirkvi a tereziánskej reformy v Avile v Španielsku.

Vždy, keď matka Terézia zakladala nový kláštor, nosila pri sebe sochu tohto slávneho svätca, ktorého označovala za zakladateľa rádu. Táto socha je v súčasnosti v kláštore v Avile.    

Všetci, ktorí sa hlásia k reholi bosých karmelitánov, uznávajú za pôvodcu reformy svätého Jozefa, s pomocou ktorého založila sv. Terézia tento rád. Práve tak celý karmelitánsky rád  uznáva za svoju zakladateľku Preblahoslavenú Pannu Máriu.

Zo 17 kláštorov, ktoré matka Terézia založila, 11 z nich bolo pomenovaných po sv. Jozefovi. Od založenia kláštora v Beas (1575) býva k názvu sv. Jozefa pridaný aj ďalší iný titul.       

Šiesta kapitola Knihy života, ktorá opisuje milosrdenstvo, ktoré vykonal Pán Terézii, je krásnym chválospevom na sv. Jozefa. Táto kapitola patrí k slávnym tereziánskym pasážam a najpôsobivejším vyznaním úcty k sv. Jozefovi v cirkevnej literatúre vôbec.

„Nespomínam si, že by sa bol ku mne obrátil chrbtom, keď som ho o niečo prosila. Veľké milosti, ktoré mi Boh udelil prostredníctvom tohto blaženého svätca, sú vecou, ktorá ma prekvapuje. Z akých nebezpečenstiev tela i duše ma vyslobodil! Iným svätcom, ako sa zdá, udelil Pán milosť, že nám pomáhajú pri jednej potrebe, pri tomto slávnom svätom mám však skúsenosť, že pomáha vo všetkých potrebách. A Pán nám chce dať na vedomie, že tak ako mu bol podriadený na zemi – lebo vďaka tomu, že bol považovaný za otca, keďže bol Pánovým pestúnom, mohol mu prikazovať (Lk 2,51) -, tak aj v nebi Pán koná, o čo ho svätý Jozef prosí. (...) Chcela som všetkých presvedčiť, aby mali úctu k tomuto slávnemu svätcovi, a to pre veľkú skúsenosť, ktorú mám ohľadom dobier, ktoré získava od Boha. ....lebo dušiam veľmi prospieva, keď sa mu odporúčajú.“ KŽ 6-7       

Sestry karmelitánky verne zachovávali príklad a náuku svätej matky. Pobožnosť k sv. Jozefovi sa zachovala v kláštoroch po súčasnosť. Reformovaní karmelitáni v roku 1581 ešte za života matky Terézie vyhlásili sv. Jozefa za patróna a zakladateľa reformy. Od tých čias zaujal sv. Jozef kľúčové miesto v histórii a živote, v spiritualite a modlitbe komunít tereziánskeho Karmelu, ale aj v celej Cirkvi.

Liturgický kult sv. Jozefa, ktorý karmelitáni rozšírili, vošiel neskôr aj do liturgie všeobecnej Cirkvi.

V priebehu dejín tereziánskeho Karmelu bolo napísané mnoho o úcte k sv. Jozefovi. On vždy bol, je a zostáva otcom, ochrancom, patrónom a pánom. Skúsenosť sv. matky Terézie ovplyvňuje aj naďalej život a dejiny Karmelu. Veľa sestier a bratov v Karmeli malo hlbokú úctu k tomuto svätému Patriarchovi. Spomeňme aspoň na niektorých z nich.   

Anna od sv. Bartolomeja – verná ošetrovateľka sv. matky Terézie od Ježiša - sa veľmi tešila z toho, že vďaka matke sa sv. Jozef stal v Španielsku oveľa známejší.

Spolu s Annou od Ježiša(Lobera) šírila úctu k sv. Jozefovi v Nizozemsku.

Bl. Mária od Ježiša, ktorú matka nazývala „malou advokátkou“, raz v zjavení videla sv. Teréziu v spoločnosti sv. Jozefa. Ako priorka v Tolede sestrám veľmi odporúčala úctu k sv. Jozefovi.

Sv. Terézia od Dieťaťa Ježišauž od detstva veľmi uctievala sv. Jozefa spolu s Pannou Máriou. Denne sa modlila modlitbu: „Ó, svätý Jozef, otec a ochranca panien....“ Na Karmeli o ňom napísala báseň, v ktorej ospevuje jeho pokorný život v službách Ježiša a Márie.

Sv. Rafael od sv. Jozefa(Kalinovský) – patrón našej krakovskej provincie, mal taktiež vo veľkej úcte Pannu Máriu a sv. Jozefa.

Boží služobník o. Anzelm (Józef) Gądek,zakladateľ našej kongregáciemal v úcte sv. Jozefa a hlavne v marci sestrám v listoch „posielal sv. Jozefa”, aby sa k nemu utiekali.      

Prvé sestry našej kongregácie dostali meno po tomto slávnom svätcovi: Božia služobnica Matka Terézia od sv. Jozefa (Janina Kierocińska), naša spoluzakladateľka a sr. Jozefa od sv. Terézie.

Svätý Jozef v dokumentoch Cirkvi

Prospero Lambertini, neskorší pápež Benedikt XIV. (1740-1758) vo svojom monumentálnom diele De Servorum Dei,napísal, že kult sv. Jozefa v Karmeli je živý od ranej histórie rádu a zvlášť vďaka Terézie od Ježiša sa rozvinul v celej Cirkvi.

Pápež Lev XIII.(1878-1903)vo svojej encyklike Quamquam pluries(1889) napísal: „Jozef… bol naozaj manželom Márie a otcom, ako sa predpokladalo, Ježiša Krista. Odtiaľ pochádza celá jeho hodnosť, milosť, svätosť a sláva… Nemôže byt žiadna pochybnosť, že viac než ktorákoľvek iná osoba sa priblížil k tej všetko prevyšujúcej hodnosti, ktorou je Matka Božia vyvýšená ďaleko nad všetky stvorenia…

Jozef stojí sám vo vznešenej hodnosti, pretože bol Ochrancom Božieho Syna z božského ustanovenia.“ (Text prevzatý z Cahiers de Joséphologie 9 - 1961 - str. 130-131)        

Pápež Ján XXIII.(1958-1963),veľký ctiteľ svätého Jozefa,v apoštolskej konštitúcii Humanae salutis(1961), ktorou zvolal II. vatikánsky koncil, napísal, že tento snem zveril sv. Jozefovi. Vo svojom záverečnom príhovore v poslednej fáze zasadania s dôverou povedal: „Nech je vždy s nami Panna Mária a sv. Jozef, jej najčistejší ženích, ochranca ekumenického koncilu, ktorého meno dnes žiari v omšovom kánone. Nech nás sv. Jozef, ktorého Boh dal ako spoločníka a pomocníka nazaretskej rodine, sprevádza v našom putovaní.“

Pápež nariadil, aby bolo Jozefovo meno vsunuté do omšového textu v Rímskom kánone, ktorý je trvalou spomienkou na vykúpenie. Jeho meno bolo vsunuté za meno Márie a pred mená apoštolov, pápežov a mučeníkov.

Pápež sv. Ján Pavol II. (1978-2005) v apoštolskej exhortácii Redemptoris custos (Ochranca Vykupiteľa) (1989) napísal o osobe a poslaní sv. Jozefa v Ježišovom živote a v Cirkvi. V 25. bode napísal:

Rovnaká čnosť mlčania, aká zahaľuje všetko okolo Jozefa, obklopuje i jeho prácu tesára v nazaretskom dome. Ide však o mlčanie, ktoré zvláštnym spôsobom odhaľuje vnútorný portrét tohto muža. Evanjeliá hovoria výlučne o tom, čo Jozef urobil. Pritom nám však v jeho činoch – zahalených mlčaním – umožňujú objaviť krásu hlbokej kontemplácie. Jozef bol v každodennom styku s „tajomstvom, od vekov skrytým v Bohu“, ktoré „prebývalo“ pod jeho strechou. Toto napríklad vysvetľuje, prečo sa sv. Terézia od Ježiša, veľká reformátorka karmelitánov, zasadzovala o obnovenie úcty k sv. Jozefovi v západnom kresťanstve.

Sv. Jozefovi vzdávame úctu, ktorá mu prináleží ako prvému medzi všetkými ostatnými po Panne Márii (protodúlia).

Záver – Posolstvo

Karmel nás učí pozerať sa na sv. Jozefa ako na učiteľa poslušnosti, učiteľa života vo viere,  učiteľa mlčania a modlitby, príklad čistoty a chudoby, učiteľa, ktorý nám ukazuje cestu, ako možno žiť intímne s Ježišom a Máriou. Učí nás nielen pozerať sa, ale aj brať si z neho príklad pre náš osobný duchovný život.

Kult sv. Jozefa, ktorý má dnes už aj iné formy, má charakter určitej tradície v karmelitánskom ráde a je odovzdávaný z pokolenia na pokolenie ako dôležitý prvok charizmy.

Karmel nás pozýva k sv. Jozefovi akoby biblickými slovami „Ite ad Joseph – Choďte k Jozefovi“, aby sme k nemu prichádzali ako márnotratný syn k otcovi. Aby sme povzbudení príkladom „Spravodlivého muža“ dokázali žiť autentický kresťanský život v čo najužšom vzťahu s Ježišom a Máriou.

„Poďme s radosťou – kráľovskú cestu života nám otvára Jozef, panenský ženích Božej Matky.“(Zo starodávneho karmelitánskeho proprium na slávnosť sv. Jozefa).

 

Zostavila: sr. Dominika Szeghyová, CSCIJ

 

Použitá literatúra:

GIL, Honorat, OCD. 1997. Historia Zakonu Karmelitów Bosych: skrypt. Kraków.

ZIELIŃSKI, Jerzy, OCD. 1999. Maryja w najstarszych legendach Karmelu. Kraków.

SV. TERÉZIA OD JEŽIŠA. Kniha života. 2015. Kláštor bosých karmelitánov Lorinčík. Košice.

Myšlienky sv. Terézie od Ježiša. Pre Teba, Pane, som sa narodila. 2015. Kláštor Nepoškvrne­ného Srdca Panny Márie a sv. Jozefa. Košice.

GRIFFIN, Michael D., OCD. 1998. Svätý Jozef, Teologické vovedenie. Michalovce.

B.sl. GĄDEK, Anzelm, OCD. 2008. Ojciec i Opiekun. Kazania o św. Józefie. Kraków.

FILEK, Otto, OCD. 2002. Sługa Boży Ojciec Anzelm od św. Andrzeja Corsini. Profil du­chowy. Łódż.

ZIELIŃSKI, Jerzy, OCD. 2014. Matka Zagłębia. Życie Służebnicy Bożej Teresy Kierocińskiej. Kraków.

Internetové zdroje:

http://www.svatepismo.sk

http://bosekarmelitky.cz/sv-josef/

http://www.jozefologia.pl/starastrona/39Sympozjum/O.Wlodzimierz-Tochmanski-OCD.htm

http://www.swietyjozef.kalisz.pl/BibliotekaSwJozefa/115.html

http://floscarmeli.pl/zalaczniki/9521090_kult_sw_J.pdf

http://www.pch24.pl/ku-czci-sw--jozefa,21726,i.html#ixzz58ug2UNcD

http://bosikarmelitani.sk/spiritualita/charizmakarmelu/

http://www.karmelitarend.hu/sites/default/files/karmel_2009_06.pdf

https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/redemptoris-custos


 

Vyhľadávanie

Prihlásenie