Obdobie veľkého pôstu

Pôst je časom očistenia, obrátenia a odpustenia s cieľom znovu nájsť stratenú jednotu. Modlitba, pôst a almužna sú zbraňou v duchovnom boji proti zlu. Pôst je jedným z prostriedkov, ako preukázať lásku Bohu a blížnemu.

"Pôst možno praktizovať v jeho starých či nových formách ako znak vnútorného obrátenia, pokánia a osobného umŕtvovania a zároveň ako znak zjednotenia s ukrižovaným Kristom a solidarity s tými, ktorí hladujú, a s tými, ktorí trpia."(Exhortácia k pokániu XXVI, Ján Pavol II.)

Spôsob ako prežívať pôst nám Boh ponúka aj skrze proroka Izaiáša:

Izaiáš 58, 1 - 12

Volaj, nestišuj, ako trúba vyvýš svoj hlas, zvestuj môjmu ľudu jeho hriech a Jakubovmu domu jeho vinu! Veď sa ma deň čo deň dopytujú a chcú poznať moje cesty ako ľud, čo spravodlivo koná a Božieho práva sa nespúšťa. Žiadajú odo mňa spravodlivé súdy, túžia po Božej blízkosti:  Prečo sa postíme, a nevidíš, umŕtvujeme sa, a nezbadáš?!" A v deň svojho pôstu spĺňate si túžbu a prenasledujete svojich robotníkov.  Hľa, pre škriepky a hádky sa postíte a hriešne bijete päsťou! Nepostite sa ako po dnešný deň, aby na výsosti vyslyšali váš hlas. Či takýto je pôst, ktorý sa mi ľúbi? Má sa človek umŕtvovať celý deň? Vykrúcať si dookola hlavu a vrecovinou i popolom si ustielať? Či toto nazveš pôstom a dňom milým Bohu?  Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi, keď rozviažete zväzky zločinné a roztvoríte zvierajúce putá, prepustíte zlomených na slobodu a rozlámete každé jarmo?  Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zavedieš do domu, ak vidíš nahého, zaodeješ ho a pred svojím telom sa neskrývaš?  Vtedy ako zora vypukne ti svetlo a uzdravenie ti náhle vyklíči: bude ťa predchádzať tvoja spravodlivosť a Pánova sláva uzavrie tvoje rady. Vtedy budeš volať a Pán odpovie, budeš kričať a riekne: "Hľa, tu som!" Keď odstrániš sprostred seba jarmo, kývanie prstami a reči zločinné a ponúkneš hladnému svoj súcit, ubitú dušu nasýtiš: vyjde vo tme tvoje svetlo a tvoja temnosť bude ako poludnie.  A Pán ti dá neprestajný spočinok, jasnosťou naplní tvoju dušu a tvoje kosti upevní; budeš ako polievaná záhrada a ako prameň vôd, ktorého vody nesklamú.  I postavia v tebe dávne sutiny: zdvihneš základy zašlých pokolení a volať ťa budú murárom trhlín, obnoviteľom ciest k bývaniu.

Z Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom

(Cap. 7, 4 — 8, 3; 8, 5 — 9, 1; 13, 1-4; 19, 2: Funk 1, 71-73. 77-78. 87)

Kajajte sa

     Pozorne sa zahľaďme na Kristovu krv a spoznáme, aká je vzácna Bohu, jeho Otcovi, lebo bola vyliata pre našu spásu a celému svetu priniesla milosť pokánia.
     Prejdime všetky epochy sveta a zistíme, že Pán v každom pokolení „dával príležitosť na pokánie“ všetkým, čo sa chceli k nemu obrátiť. Noe bol hlásateľom pokánia a tí, čo ho počúvli, sa zachránili. Jonáš ohlásil Ninivčanom pohromu; ale oni robili pokánie za hriechy, modlitbou uzmierovali Boha a zachránili sa, hoci nepatrili do Božieho ľudu.
     O pokání hovorili pod vplyvom Ducha Svätého služobníci Božej milosti. A sám Pán vesmíru hovoril o pokání s prísahou: „Ako žijem,“ hovorí Pán, „nechcem smrť hriešnika, ale pokánie.“ A ešte pridáva významný prísľub: „Odvráťte sa, dom Izraela, od svojej neprávosti. Povedz synom môjho ľudu: Keby vaše hriechy siahali od zeme po nebo, keby boli červenšie sťa šarlát a černejšie ako kajúce rúcho a obrátili by ste sa ku mne z celého srdca a povedali by ste: Otče!, nakloním k vám svoj sluch ako k svätému ľudu.“
     Chce teda všetkých, ktorých miluje, pohnúť na pokánie a tento výrok zaručuje svojou všemohúcou vôľou.
     Preto sa poslušne podriaďme jeho velebnej a slávnej vôli, pokorne vzývajme jeho milosrdenstvo a dobrotu, zanechajme márne skutky, hádky a žiarlivosť, čo vedie k smrti, padnime na kolená a prosme ho o zľutovanie.
     Bratia, buďme ponížení, odložme všetku nadutosť a pýchu, pochabosť a hnevy a robme, čo je napísané. Duch Svätý totiž hovorí: „Nech sa múdry nechváli svojou múdrosťou, ani silák svojou silou, ani boháč svojím bohatstvom; ale kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi, nech ho hľadá a uskutočňuje právo a spravodlivosť.“ Pritom zvlášť myslime na slová Pána Ježiša, ktorými učil o miernosti a veľkorysosti.
     Lebo povedal: „Buďte milosrdní, aby ste dosiahli milosrdenstvo; odpúšťajte, aby sa vám odpustilo; ako robíte vy, tak sa stane aj vám; ako súdite, tak budete súdení aj vy; akí ste dobrí, takú dobrotu aj sami zakúsite; akou mierou meriate vy, takou sa nameria aj vám.“
     Upevnime sa v tomto príkaze a v týchto nariadeniach, aby sme žili podľa jeho svätej vôle. Veď sväté slovo hovorí: „Na takéhoto zhliadnem: na pokorného a tichého a na toho, kto sa chveje pred mojím slovom.“
     Pretože sme dostali účasť na mnohých veľkých a slávnych skutkoch, obráťme sa k méte pokoja, ktorá stojí od počiatku pred nami, pozorne hľaďme na Otca a Stvoriteľa celého sveta a silno prilipnime k jeho veľkolepým a prehojným darom pokoja a ostatných dobrodení.