Sviatok povýšenia sv. Kríža

Podrobnosti

Uverejnené sobota, 14. september 2024, 09:43

V roku 326 sv. Helena našla v Jeruzaleme kríž, na ktorom zomrel Ježiš Kristus. Jej syn, cisár Konštantín Veľký, dal na tom mieste v roku 335 postaviť veľkolepý chrám. Sv. Helena do tohto chrámu uložila polovicu nájdeného kríža a druhú polovicu poslala svojmu synovi do Carihradu. Cisár si však ponechal iba časť a druhú časť poslal do Ríma, kde ju dal uložiť do novopostaveného chrámu svätého Kríža. Na pamiatku týchto udalostí sa v Cirkvi začal sláviť sviatok Nájdenia sv. Kríža (2. mája). Časť sv. Kríža, ktorá bola v jeruzalemskom chráme, tam ostala až do roku 614. V tom roku kráľ Perzie Chosroes II. spustošil Mezopotámiu, časť Sýrie a Palestínu. Kresťanov povraždili alebo zobrali do zajatia. Mnohé poklady Cirkvi pobrali so sebou, medzi nimi aj svätý kríž. Perzský kráľ dúfal, že mu zaň kresťania vyplatia veľké výkupné, keďže vedel, že drevo kríža majú vo veľkej úcte. Vtedajší rímsky cisár Heraklius (610-641) poslal k Peržanom vyslancov s prosbou o mier. Tí ich však vysmiali a ani nepustili k sebe. Vtedy cisár, povzbudený carihradským patriarchom Sergiom vypovedal

 vojnu. Rozišiel sa so svojou nezákonitou manželkou, obliekol sa do kajúceho rúcha a postavil sa na čelo oduševneného vojska. Hoci ich bolo oproti pohanom málo, predsa dobyli Arménsko a mesto Gazall, v ktorom mal Chosroes svoj palác. Zrúcal chrám boha Slnka i kráľov palác. Daroval slobodu tisíckam zajatých Peržanov. Postupoval za utekajúcimi pohanskými vojakmi. Porazený Chosroes stále unikal, vláčil so sebou starého jeruzalemského patriarchu Zachariáša aj so svätým krížom. Napokon sa utiahol do opevneného mesta Seleucia pri rieke Tigris. Tam ustanovil za svojho nástupcu Medarsesa, syna svojej otrokyne. Keď sa to dopočul jeho prvorodený syn Sisroes, vzbúril sa proti tomu, uväznil svojho otca a dal ho zavraždiť. Kráľom sa stal on a požiadal rímskeho cisára Heraklia o mier. Vrátil Rimanom dobyté krajiny, kresťanov pustil na slobodu a vrátil aj poklady so svätým krížom. Cisár Heraklius spolu s patriarchom Zachariášom v roku 629 slávnostne vstúpili aj s celým sprievodom do Jeruzalema. Kríž uložili na oltár do chrámu, kde býval predtým. Udialo sa to 14. septembra 629. Tento deň sa potom začal sláviť ako sviatok Povýšenia sv. kríža. Niekoľko rokov potom mohamedánski Saracéni zaujali Jeruzalem. Aby svätý kríž znova nepadol do rúk nepriateľov Krista, preniesli ho do Carihradu. Z neho potom udeľovali východní rímski cisári čiastočky do jednotlivých chrámov ako relikvie. Sviatok Nájdenia sv. kríža sa v obnovenom liturgickom kalendári už nenachádza.

Z Rečí svätého biskupa Ondreja Krétskeho.

Kríž je slávou a povýšením Krista. Slávime sviatok Kríža, ktorý zahnal temnoty a navrátil svetlo. Slávime sviatok Kríža a spolu s Ukrižovaným sme pozdvihnutí do výšin, aby sme zem s hriechom zanechali dolu a získali nebeské dobrá. Vlastniť Kríž je taká vzácna a taká veľká vec, že kto ho vlastní, vlastní poklad. Ja som zo všetkých dobier právom nazval pokladom to, čo je v skutočnosti i podľa mena najkrajšie. V ňom, cezeň a do neho je uložená celá naša spása a bola vrátená do pôvodného stavu. Keby totiž nebolo bývalo Kríža, Kristus by nebol býval ukrižovaný. Keby nebolo bývalo Kríža, život by nebol býval klincami pribitý na drevo. Keby nebol býval klincami pribitý, neboli by z boku vytiekli pramene nesmrteľnosti, krv a voda, ktoré očisťujú svet; nebol by býval zničený dlžobný úpis hriechu, neboli by sme bývali prepustení na slobodu, neboli by sme mohli jesť zo stromu života a raj by bol zatvorený. Keby nebolo bývalo Kríža, smrť by nebola bývala pokorená ani peklo olúpené.Preto je Kríž veľká a drahocenná vec. Veľká, lebo cezeň vzniklo veľa dobrého; o toľko viac, o koľko väčšiu hodnotu treba pripísať Kristovým zázrakom i mukám. Aj drahocenná, lebo Kríž je Božím utrpením i trofejou. Utrpením, lebo sa dal na ňom dobrovoľne umučiť, a trofejou, lebo na ňom bol zasiahnutý diabol a s ním porazená aj smrť; závory pekla boli rozbité a Kríž sa stal všeobecnou spásou celého sveta. Kríž sa nazýva aj Kristovou slávou a Kristovým povýšením. To on je ten vytúžený kalich a ukončenie múk, ktoré pre nás Kristus pretrpel. Že Kríž je Kristovou slávou, o tom počuj, čo sám hovorí: „Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh, a čoskoro ho oslávi.“ A zasa: „Ty, Otče, osláv mňa slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet.“ A znova: „Otče, osláv svoje meno. A z neba zaznel hlas: Už som oslávil a ešte oslávim.“ Oznamoval tým slávu, ktorú potom dosiahol na Kríži. A že Kríž je aj Kristovým povýšením, počúvaj, čo sám hovorí: „A ja, až budem vyzdvihnutý, všetkých pritiahnem k sebe.“ Vidíš, že kríž je Kristovou slávou a povýšením.