Svätý Šimon Stock

Podrobnosti

Uverejnené streda, 15. máj 2024, 14:30

16. mája - my na Slovensku 17. mája si pripomíname významnú osobnosť Karmelu sv. Šimona Stocka, rehoľníka. Pôvodom bol Angličan, veľmi známy v XIII. stor. Podľa tradície bol pustovníkom a po príchode karmelitánov do Anglicka vstúpil do rádu. V roku 1251, keď bol generálnym predstaveným, mu Panna Mária darovala škapuliar ako výsadu a znak ochrany pre Karmel. Šimon Stock zomrel v Bordeaux. Bol uctievaný pre veľkú svätosť a výnimočnú úctu k preblahoslavenej Panne Márii. Jeho kult bol na niektorých miestach rozšírený už v XV. stor. V nasledujúcom storočí prijali v celom ráde jeho sviatok, ktorý bol ustálený na 16. mája. Je považovaný za autora modlitby k Panne Márii Flos Carmeli.

Škapuliar sa ako Máriin odev objavuje v období, ktoré bolo pre karmelitánov ťažké. Začiatky rádu mali ďaleko od vytúženej stability. Rád bol v novom európskom prostredí málo známy, cirkevná hierarchia ako aj iné rehoľné spoločenstvá mu celkom nedôverovali a preto sa ocitol pred bezodnou priepasťou. V takejto situácii bohabojný

 generál rádu, anglický karmelitán Šimon Stock prosí Máriu, aby zachránila jej zasvätený rád. Prosí, aby ho Cirkev plne uznala a určila mu miesto v jeho spoločenstve. Tradícia podáva, že sv. Šimon sa horlivo modlil slovami antifóny „Flos Carmeli - Kvet Karmelu“. Mária odpovedala a v noci z 15. na 16. júla 1251 sa mu zjavila v sprievode anjelov, ukázala na jeho škapuliar a ustanovila ho za znak  svojej materinskej starostlivosti. Urobila to slovami: „To bude privilégium pre teba a všetkých karmelitánov - kto v ňom zomrie, nedostane sa do pekelného ohňa“. 

Zdroj: Jerzy Zieliński OCD, Maryja w życiu Karmelu, preložil br. Stano Jaloviar OCD

Mária – kvet Karmelu

Idúc v mariánskom prúde Cirkvi, karmelitáni (...) rozvíjali a starali sa o tradíciu modlitebných antifón. Niektoré prispôsobili svojim potrebám, iné zložili sami. (...) jedna z nich, Flos Carmeli, osobitne zapadla do karmelitánskych sŕdc: Kvet Karmelu,/ čistých plodov réva,/žiara neba,/ Matka s Pannou spieva,/klenot hory./Prečistá Matka/ a vzácna žena,/ Karmelu zostaň vždy naklonená,/ Hviezda morí.

A ak sa máme spýtať na dôvod takejto voľby, odpoveď bude zrejmá. Flos Carmeli opisuje historickú skúsenosť rádu, ktorý zveril svoj osud Márii a nesklamal sa. Táto antifóna je ako rodinný album so starými fotografiami, ku ktorému sa vraciame so slzou v oku a nostalgiou v srdci, lebo pripomína čas neistoty a utrpenia, ale aj čas radosti a triumfu. Obsah antifóny je svojským vyznaním synovskej lásky Karmelu Tej, ktorá ho nikdy neopustila.

Nepoznáme presne ani obdobie jej vzniku ani autora. Legendárna tradícia hovorí, že slúžila ako modlitba sv. Šimonovi Stockovi, generálnemu predstavenému rádu v 13. storočí, ktorý od Márie dostal privilégium škapuliara. V skutočnosti sa objavila na prelome 14. a 15. storočia ako výsledok modlitebných úvah o udalostiach prvých storočí karmelitánskych dejín. Opisuje skúsenosti palestínskych počiatkov Karmelu a námahu jeho zápasu o prežitie v novom, európskom prostredí.

„Kvet Karmelu“ a  „čistých plodov réva“ vyvolávajú v predstave kolísku rádu - svahy hory Karmel bohaté na vinice a všetky druhy rastlinstva a tiež očarujúce jemnou krásou. Pre pustovníkov celá táto krása predstavovala Máriu a opísali ňou tajomstvo jej vnútra. Pekné a pestrofarebné kvety pahorkov  výrečne rozprávali o nespočetných milostiach, ktorými ju Stvoriteľ zahrnul. Plodnosť viníc zobrazovala mystérium jej nepoškvrneného lona, prinášajúceho najdokonalejší plod - Ježiša Krista.

Ďalšie zvolania - „žiara neba, „Matka s Pannou“, „klenot hory“, „prečistá Matka a vzácna žena“ - opisujú všetko to, čo Cirkev a spolu s ňou aj karmelitáni, na Kristovej Matke uctieva a obdivuje. Rád v nej zvelebuje Boha za privilégium Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktoré ju ochránilo pred prvotným hriechom; chváli jej panenskú čistotu, ktorú si zachovala pred, počas a po narodení Ježiša; obdivuje jej výnimočnú jemnosť, nehu a dobrotu, s ktorou pristupuje k pútnikom prichádzajúcim za ňou; nakoniec pozerá na nebesia ozdobené jej slávou, na ktorej túži mať svoju účasť.

Prosba „Karmelu zostaň vždy naklonená“ v sebe skrýva dejiny bolestivého zápasu rádu, snažiaceho sa nájsť vlastné miesto v spoločenstve Cirkvi a dosiahnuť uznanie svojej reguly, o čo prosil Matku milosrdenstva v prvých storočiach svojej existencie. Nadväzuje tiež na tradíciu karmelitánskeho škapuliara, ktorý - ako Máriin dar - vyrastá z prosby plnej dôvery o záchranu rádu pred nebezpečenstvami. Preto staršia verzia antifóny obsahuje zvolanie „deťom Karmelu daj privilégiá“.

Zvolanie „Hviezda morí“ dýcha nakoniec nádejou a optimizmom. Hviezda mora je hviezdou moreplavcov. Keď vidia jej svetlo, upokoja sa a sú si istí, že dorazia do cieľa. Loď Karmelu plávajúca  cez časy a pokolenia pozerá s nádejou na Máriine svetlo a je si istá, že keď pláva smerom k nej, šťastne dopláva do prístavu. Keď prví karmelitáni opúšťali Palestínu, často nasadali na skutočné lode plávajúce do Európy. Hoci nevedeli, čo ich tam čaká, dvíhali svoj zrak ku Hviezde morí, pokojne sa plaviac po mori nádeje.

Zdroj: Jerzy Zieliński OCD, Maryja w życiu Karmelu, preložil br. Stano Jaloviar OCD