Rodičia sv. Terézie z Lisieux

12. júla je liturgická spomienka na rodičov sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša – Zéliu a Louisa Martinových.

Rodičia sv. Terézie z Lisieux sú prakticky neznámi. Spája ich veľká láska, boli zapálení za výchovu svojich piatich dcér, rozdrvení smrťou štyroch detí. Ich život je svedectvom nevykoreniteľnej a radostnej nádeje. Terézia o nich napísala: „Dobrý Pán Boh mi dal otca a matku hodnejších neba ako zeme.“

Zélia a Luis Martinovci rástli vo svätosti, prechádzajúc etapami, ktoré poznajú aj moderné páry: berú sa neskoro, znepokojujú sa o úspech v podnikaní, starajú sa o výchovu svojich detí, sú otrasení chorobami súčasného sveta: Zélia rakovinou a Louis nervovo – psychickou chorobou. Terézia snívala o tom, ako sa dostane ku Kristovi výťahom lásky. Zélia a Louis Martinovci dosiahli nebo pomalšie, s námahou, schodiskom služby.

„Stačilo, aby som sa pozrela na otca a vedela som, ako sa modlia svätí.“

Sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša

Zdroj: Alice a Henri Quantinovci, Rodičia svätej Terézie z Lisieux

Z listov blahoslavenej Zélie Martinovej

(Zélie et Louis Martin, Correspondance Familiale (1863-1885), Cerf, 2004, L 1, 72, 130, 81, 110, 147, 179, 204)

Musíme byť pripravení veľkodušne prijať vôľu dobrého Boha

Môj drahý brat, veľmi sa znepokojujem o teba. Môj manžel mi každý deň hovorí smutné proroctvá. Pozná Paríž a hovorí mi, že narazíš na pokušenia, ktorým neodoláš, lebo nie si dosť nábožný. Rozpráva mi o tom, ako bol sám skúšaný, a že potreboval odvahu, aby zvíťazil vo všetkých bojoch. Keby si vedel, akými skúškami prechádzal... Zaprisahávam ťa, môj drahý Izidor, rob ako on: modli sa, a nenecháš sa strhnúť prúdom. Ak raz podľahneš, budeš stratený. Len prvý krok je ťažký na tejto ceste zla rovnako ako na ceste dobra. Potom budeš unášaný prúdom.

Keď som zatvárala oči mojim drahým malým deťom a keď som ich pochovávala, prežívala som bolesť, ale vždy spojenú s odovzdanosťou do Božej vôle. Neľutujem bolesti a starosti, aké som znášala pre ne. Mnohí mi hovorili: „Bolo by lepšie nikdy ich nemať.“ Nemohla som zniesť také reči. Usudzovala som, že bolesti a starosti nemôžu byť porovnávané s večným šťastím mojich detí. Napokon, nestratili sme ich navždy. Život je krátky a plný biedy, potom ich znovu získame hore.

Terezka sa má stále dobre, výborne vyzerá. Je veľmi inteligentná a vedie s nami zábavné rozhovory. Vie sa už modliť k dobrému Bohu. Každú nedeľu chodieva na časť vešpier a ak by sme ju tam nanešťastie zabudli zaviesť, plakala by bez konca.

Moja sestra mi veľa hovorila o tvojich obchodoch... Povedala som jej, aby si nad tým nelámala hlavu, lebo tu treba urobiť iba jednu vec: prosiť dobrého Boha, lebo ani ona, ani ja ti nemôžeme pomôcť iným spôsobom. Ale On, ktorý nie je ničím obmedzený, nás z toho vytiahne, keď usúdi, že sme už dosť trpeli. A vtedy pochopíš, že za svoj úspech vďačíš nie svojim schopnostiam, ani svojej inteligencii, ale jedine Bohu. Tak to bolo aj so mnou a s čipkami z Alençonu. Toto presvedčenie je užitočné, sama som to skúsila. Vieš, že sme všetci náchylní k pýche a často si všímam, že tí, ktorí zbohatli, sú väčšinou neprekonateľne samoľúbi. Nehovorím, že i ja alebo ty budeme takí, ale všetci sme, viac alebo menej, poškvrnení touto pýchou. Je isté, že stály úspech odďaľuje od Boha. On nikdy neviedol svojich vyvolených touto cestou, skôr prechádzali vyhňou utrpenia, aby sa očistili. Povieš mi, že moralizujem, ale to nie je môj úmysel. Rozmýšľam veľmi často o týchto veciach a píšem ti o nich: a teraz, nazvi to kázňou, ak chceš!

Moje drahé dcérky, musím ísť na vešpery, aby som sa pomodlila za našich drahých zosnulých príbuzných. Príde deň, keď to vy budete robiť za mňa, ale je potrebné, aby som si počínala tak, aby som veľmi nepotrebovala vaše modlitby. Chcem sa stať svätou, no nebude to ľahké. Treba veľa obtínať a drevo je tvrdé ako kameň. Bolo by lepšie pustiť sa do toho skôr, keď to bolo menej náročné, ale nakoniec „lepšie neskoro ako nikdy“.

Túto stredu je slávnosť Nepoškvrneného počatia. Je to pre mňa veľký sviatok! V tento deň mi Svätá Panna udelila výnimočné milosti... Tento rok tiež pôjdem skoro ráno navštíviť Svätú Pannu... a budem sa modliť len o to, aby tie, ktoré mi dala, boli všetky sväté a ja aby som ich mohla nasledovať, lebo treba, aby ony boli lepšie ako ja.

Doktor Notta veľmi ľutuje, že ma neoperoval na začiatku, lebo teraz je už príliš neskoro. Zdá sa však, že môžem s tým žiť dlho. Odovzdajme teda všetko do rúk dobrého Boha, On vie lepšie ako my, čo potrebujeme: „On raní, ale ranu aj obviaže.“ Pôjdem do Lúrd na prvú púť a dúfam, že ma Svätá Panna uzdraví, ak je to nevyhnutné. Buďme pokojní, kým čakáme.Pred odjazdom budem tu na prvej svätej omši a o deviatej prídem do Le Mans, ešte včas, aby som sa zúčastnila veľkej svätej omše. Potom prídem po vás. Spočiatku tvoj otec nesúhlasil, aby som vás vzala všetky tri, ale teraz po tom túži a hovorí, že žiadna obeta nie je príliš veľká na dosiahnutie takého veľkého zázraku. A hoci by som ho neobdŕžala, nikdy nebudem ľutovať, že som vás tam zaviedla. Musíme sa tak pripraviť, aby sme veľkodušne prijali vôľu dobrého Boha, akákoľvek bude, lebo to vždy bude to, čo má pre nás najlepšie.

 

Vyhľadávanie

Prihlásenie