Sviatok obetovania Panny Márie

Začiatky slávenia sviatku siahajú do 6. storočia. Dátum sviatku 21. november je spojený s udalosťou posviacky kostola Svätej Márie Novej v Jeruzaleme v roku 543, ktorý dal vybudovať byzantský cisár Justinián I. Chrám stál v blízkosti pôvodného židovského chrámu. Hoci ho o 71 rokov neskôr zničili Peržania, sviatok sa na východe slávil ďalej. Od roku 730 sa tento sviatok, vo východnej cirkvi nazývaný – Vstup (Uvedenie) Presvätej Bohorodičky do chrámu – slávil v Konštantínopole. Od 9. storočia ho prijali medzi svoje sviatky mnísi v južnom Taliansku. Vo východnej cirkvi sa v tento deň koná požehnanie detí. K rozšíreniu dnešného sviatku v západnej cirkvi došlo od roku 1372 z Avignonu. Gregor XI. ho dekrétom začal sláviť v pápežskej kaplnke. V roku 1474 ho pápež Sixtus IV. zahrnul do rímskeho misála. V rímskom kalendári sa objavil v roku 1585 za pápeža Sixta V.

Sviatok Obetovania Panny Márie vznikol na kresťanskom Východe a viaže sa k tradícii, ktorá je uvedená v apokryfnom Jakubovom evanjeliu. Podľa nej rodičia zasvätili trojročnú Máriu službe v Jeruzalemskom chráme. Obsahom sviatku je „zasvätenie“, ktorým sa sama Mária od detstva zasvätila Bohu pod vplyvom Ducha Svätého, ktorého milosťou ju naplnilo jej nepoškvrnené počatie.

Sviatok obetovania Panny Márie má svoj základ v Mojžišovom zákone, ktorým sa Izraeliti riadili. V knihe Levitikus (Tretia kniha Mojžišova) sa píše: „Keď sa pominú dni jej (matkinho) očisťovania, či je to chlapec alebo dievča, prinesú kňazovi ku vchodu do stánku zjavenia ročného baránka na celostnú žertvu a holúbka alebo hrdličku na obetu za hriech. On to obetuje Pánovi a očistí ju od hriechu a bude čistá od svojho krvotoku. Toto je predpis o rodičke chlapca alebo dievčaťa. Keby však nemala na baránka, nech vezme dve hrdličky alebo dva holúbky, jedno na celostnú žertvu, druhé na obetu za hriech, kňaz ju zmieri a bude čistá.“ (Lv 12,6-8) Starozákonní Židia plnili tento Boží príkaz a nosili svoje deti do jeruzalemského chrámu, ktorý nahradil „stánok zjavenia“ na púšti. Mnohí nábožní Židia obetovali Bohu svoje deti zvláštnym spôsobom, ako to urobili aj rodičia Panny Márie Joachim a Anna. Keď mala tri roky, rodičia ju priviedli do chrámu a odovzdali do rúk veľkňaza Zachariáša, otca sv. Jána Krstiteľa a Predchodcu. Po obetovaní ju nechali na výchovu vo výchovno-vzdelávacom ústave pre dievčatá. Tam ich viedli k čnostnému životu a službe Bohu, vzdelávali sa v Písmach, slúžili v chráme, doprevádzali bohoslužby spevom, vyšívali rúcha. Okrem toho ich však učili aj domácim prácam – varenie, upratovanie a podobne. V ústave mohlo každé dievča pobudnúť niekoľko rokov a potom sa vrátilo domov.

V obrade nášho krstu sa nachádza časť, ktorá súvisí so starozákonným zvykom obetovania detí Pánu Bohu. Na záver obradu, pred požehnaním, rodičia obetujú svoje dieťa Pánu Bohu slovami: „Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh.“

♦ ♦ ♦

Katolícka cirkev na celom svete slávi 21. novembra na sviatok Obetovania Panny Márie - Svetový deň klauzúrnych rehoľníkov a rehoľných sestier. Tento deň venovaný zasväteným osobám, ktoré žijú kontemplatívnym spôsobom života, sa slávi každoročne od roku 1959, a to na základe rozhodnutia pápeža sv. Jána XXIII. Prvýkrát sa tento svetový deň slávil v roku 1953. Tento deň je spojený s vydaním apoštolskej konštitúcie pápeža Pia XII. Sponsa Christi, ktorá vyšla 21. novembra 1950 a je venovaná apoštolskému charakteru kontemplatívneho života.

Na celom svete v súčasnosti existuje viac ako 3 500 klauzúrnych kláštorov, v ktorých je vyše 47 tisíc rehoľných sestier. Na Slovensku existuje v súčasnosti sedem ženských kontemplatívnych kláštorov, v ktorých žije vyše 50 klauzúrnych rehoľných sestier vrátane noviciek. V rámci Karmelu na Slovensku sú dva ženské klauzúrové kláštory: v Košiciach a v Detve.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vyhľadávanie

Prihlásenie