125. výročie sebaobetovania sa sv. Terézie Milosrdnej Láske

,,Deviateho júna tohto roku, na sviatok Najsvätejšej Trojice, sa mi dostalo milosti pochopiť viac ako kedykoľvek predtým, ako si Ježiš želá byť milovaný.”(1) Týmito slovami sv. Terézia z Lisieux približuje Matke Agnese v Rukopise A svoj nový objav. Terézia bola veľmi vnímavá a citlivá na Božie vnuknutie, a hľadanie pravdy bolo pre ňu prioritou. Vieme, že vždy chcela robiť Bohu radosť a túžila po najdokonalejšom prejave svojej lásky voči

 

nemu. Táto túžba sa v srdci mladej karmelitánky rozhorela do skutočne ohromujúcich plameňov lásky.

V období jansenizmu, v ktorom Terézia žila, sa kládol dôraz hlavne na zadosťučinenie Božej spravodlivosti. Ponímanie Boha bolo spojené s hlbokou bázňou, niekedy až strachom pred Božím trestom a odsúdením. Terézia vo vtedajšej dobe prichádza s prevratnou myšlienkou o milosrdnej Božej spravodlivosti.

Ako jemne naladená Božia citara vedená Svätým Duchom spieva pieseň o Milosrdnej láske. Čo viac, prevracia chápanie Božej spravodlivosti prísnej a neúprosnej, na milujúcu a odpúšťajúcu. ,,Aké sladké a radostné je pomyslenie, že Pán Boh je spravodlivý, totiž že má ohľad na naše slabosti, že dokonale pozná krehkosť našej prirodzenosti! Čoho by som sa teda bála? Ach, či spravodlivý Boh, ktorý s toľkou láskou odpustil všetky chyby márnotratnému synovi, nemá byť spravodlivý aj ku mne, ktorá som vždy s ním?(2)

Ospevuje nekonečné Božie milosrdenstvo, ktoré vníma ako prejav Božej dokonalosti. V tomto novom pohľade chápe Božiu spravodlivosť, ako dokonalosť Boha, ktorá vyžaruje lásku. ,,...spravodlivosť (tá možno ešte väčšmi ako každá iná dokonalosť) je odetá do lásky...”(3)

Toto poznanie vedie Teréziu k ušľachtilému záveru - obetovať sa nekonečnej a milosrdnej láske Boha. Tým nič nepokazí; ba čo viac, tuší, že týmto úkonom sa mu zapáči tak veľmi, že Milosrdný Boh jej obetu strávi plameňom svojej lásky. ,,Ó Ježišu, daj, aby som ja bola tou šťastnou obeťou, stráv svoju zápalnú žertvu ohňom svojej Božskej Lásky.”(4)

Terézia v Rukopise A ďalej pokračuje vo svojom vyznaní a vysvetľuje dôvody svojho rozhodnutia sebaobetovania Milosrdnej Láske. ,,Myslela som na duše, ktoré sa ponúkajú za obetu Božej spravodlivosti, aby odvrátili tresty pripravené hriešnikom a vzali ich na seba. (...) ,,Ó môj Bože,” zvolala som v hĺbke svojho srdca, ,, či už len Tvoja spravodlivosť bude prijímať duše, ktoré sa Ti ponúkajú za obetu?... Tvoja Milosrdná láska ich nepotrebuje?... Zo všetkých strán je zaznávaná, odmietaná. (...) Ó, môj Bože, či Tvoja ohrdnutá Láska ostane v Tvojom Srdci? (...) ...azda by si bol šťastný, keby si naďalej nemusel potláčať prúdy nekonečných nežností, ktoré sú v Tebe...”(5)

Je nedeľa Najsvätejšej Trojice. Pripomíname si 125. výročie sebaobetovania sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša Milosrdnej Láske. Zároveň sa nám ponúka zamyslenie nad Božou spravodlivosťou a milosrdenstvom. V súčasnej dobe sa veľa hovorí o Božom milosrdenstve a jeho súčinnosti s Božou spravodlivosťou. V dobe sv. Terézie to nebolo také jednoduché. Tieto dva Božie atribúty (vlastnosti) boli skoro nezlučiteľné. A predsa Pán si poslúžil ešte jednou sväticou, ktorá tak ako Terézia z Lisieux, ospevovala Božie milosrdenstvo. Vďaka svätej sestre Faustíne a jej Denníčku, môžme ešte hlbšie vniknúť do podstaty Božieho milosrdenstva a pochopiť jeho hĺbku. Nech odkaz týchto dvoch svätíc nás pobáda k ešte väčšej úcte Božského Srdca a osobnému zasväteniu sa.

 

Srdce Ježišovo, schránka spravodlivosti a láskavosti - zmiluj sa nad nami

Srdce Ježišovo, trpezlivé a veľmi milosrdné - zmiluj sa nad nami

 

Karmelitánka Dieťaťa Ježiša

 

Úkon sebaobetovania ako zápalná žertva Milosrdnej Láske Pána Boha

J. M. J. T.

Ó, môj Bože! Blahoslavená Trojica, túžim ťa milovať, túžim dosiahnuť, aby ťa iní milovali, túžim pracovať na oslávení svätej Cirkvi zachraňovaním duší, ktoré sú na zemi, a vyslobodzovaním tých, čo trpia v očistci. Túžim dokonale plniť tvoju vôľu a dosiahnuť stupeň slávy, ktorý si mi pripravila v tvojom kráľovstve, slovom, túžim byť svätá, ale cítim, že som neschopná, a preto ťa prosím, ó, môj Bože, aby si ty sám bol mojou Svätosťou.

Pretože si ma natoľko miloval, že si mi dal svojho jediného Syna za Spasiteľa a Ženícha, patria mi nesmierne poklady jeho zásluh; s radosťou ti ich obetujem a úpenlivo ťa prosím, aby si na mňa pozeral len cez Ježišovu Tvár a v jeho Srdci horiacom láskou.

Obetujem ti ešte všetky zásluhy svätých (ktorí sú v nebi aj na zemi), ich úkony lásky a úkony lásky anjelov. Napokon ti obetujem, blahoslavená Trojica, lásku i zásluhy Panny Márie, mojej drahej Matky; jej zverujem svoje obetovanie s prosbou, aby ti ho predložila. Jej božský Syn, môj milovaný Ženích, nám v dňoch svojho pozemského života povedal: „Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to!“ Viem teda určite, že vyslyšíš moje želania! Viem to, môj Bože (čím viac chceš dať, tým väčšiu túžbu vzbudzuješ)! Vo svojom srdci cítim nesmierne túžby a s dôverou ťa prosím, vezmi si moju dušu do vlastníctva. Ach, nemôžem pristupovať ku svätému prijímaniu tak často, ako by som chcela, ale, Pane, či nie si Všemohúci? ... Prebývaj vo mne ako vo svätostánku, nikdy sa nevzďaľuj zo svojej malej hostie...

Chcela by som ťa potešiť, keď ťa trápi nevďačnosť zlých ľudí, a prosím ťa pokorne, nedopusť, aby som sa ti niekedy znepáčila. Ak niekedy zo slabosti upadnem, nech tvoj božský pohľad ihneď očistí moju dušu a spáli všetky moje nedokonalosti ako oheň, čo všetko premieňa v seba...

Ďakujem ti, môj Bože, za všetky udelené milosti, osobitne za tú, že si mi dal prejsť vyhňou utrpenia. S veľkou radosťou a obdivom budem na teba pozerať v posledný deň, keď budeš prichádzať so žezlom Kríža; pretože si mi ráčil dať podiel na tomto predrahom Kríži, dúfam, že sa ti v Nebi budem podobať a uzriem na svojom oslávenom tele žiariť sväté stigmy tvojho umučenia...

Dúfam, že po pozemskom vyhnanstve budem sa z teba radovať vo Vlasti, ale nechcem si zhromažďovať zásluhy pre Nebo, chcem pracovať jedine z lásky k tebe, len aby som ti urobila radosť, potešila tvoje Najsvätejšie Srdce a zachránila duše, ktoré ťa budú naveky milovať.

Na sklonku tohto života objavím sa pred tebou s prázdnymi rukami, lebo ťa, Pane, neprosím, aby si započítal moje skutky. Všetka naša spravodlivosť je v tvojich očiach poškvrnená. Preto sa chcem zaodieť do tvojej vlastnej spravodlivosti a z tvojej lásky prijať do večného vlastníctva teba samého. Nechcem nijaký iný trón a inú korunu ako teba, môj Milovaný!...

Čas nie je v tvojich očiach ničím, jeden deň je ako tisíc rokov, a tak ma môžeš v okamihu pripraviť, aby som predstúpila pred teba...

Aby som mohla prežívať úkon dokonalej Lásky, obetujem sa ako celopalná žertva tvojej milosrdnej Láske a prosím ťa úpenlivo, aby si ma ustavične stravoval a moju dušu zaplavoval prúdmi nekonečnej nehy, ktoré sú v tebe ukryté, a aby som sa tak stala mučenicou tvojej lásky, môj Bože!...

Nech ma toto mučeníctvo pripraví, aby som mohla predstúpiť pre teba, a nech mi konečne umožní zomrieť, aby sa moja duša ihneď vrhla do večného objatia tvojej Milosrdnej Lásky...

Ó, môj Milovaný, toto obetovanie chcem nespočetne ráz obnovovať pri každom údere svojho srdca dovtedy, kým sa tiene nerozplynú, a ja ťa budem môcť ubezpečovať o svojej láske večne z Tváre do Tváre!...(6)

 

Mária Františka Terézia od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre

nehodná bosá karmelitánka

Na sviatok Najsvätejšej Trojice

9. júna milostivého roku 1895

 

1.-5. Rukopis A 84r°

6. sv. Terézia z Lisieux, Posledné rozhovory, Modl. 6, str. 18