Duch Svätý v náuke sv. Jána od Kríža

Úvaha nad prítomnosťou Ducha Svätého v náuke sv. Jána od Kríža sa odvoláva hlavne na štruktúry života duchovného človeka, na priestor daru milosti, daru zjednotenia. Duch Svätý vyjadruje otvorenosť Boha voči človekovi, dynamický nadprirodzený prvok, prekračujúci mieru ľudskej prirodzenosti. Objavuje sa ako tvorivý a oživujúci (creator et vivificans spiritus) a ako ten, ktorý spája človeka s Bohom, spája s Božou láskou a skrze túto lásku s Ním zjednocuje. Tento Duch, nový duch je zároveň daný s novým srdcom, ako hovorí Ezechiel: „Vtedy im dám jednotné srdce a jednotného ducha vložím do ich vnútra.“ (Ez 11, 19). Nový Zákon nám ukazuje Ducha Svätého ako toho, kto je prítomný v diele spásy.

Označovanie Ducha Svätého

Svätec z Fontíveros sa nezameriava na systematický alebo doktrinálny výklad o Bohu ako takom. Poskytuje nám niekoľko zásadných konštatovaní, ktoré sa odvolávajú na všeobecný poklad viery a vzťahujú sa na tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Uveďme charakteristické texty týkajúce sa Ducha Svätého.

Sám v sebe je Boh jedným a tým istým (Duchovná pieseň 37,7), je nepreniknuteľným tajomstvom, ktoré nemôžu preniknúť ani anjeli (porov. 14,8) a pre človeka bude vždy nepochopiteľnou inakosťou. Táto nepreniknuteľnosť vždy  sprevádza Božie cesty (porov. Živý plameň lásky 3,2).

V básni Ako dobre poznám prameň hovorí sv. Ján od Kríža o Otcovi ako o počiatku bez počiatku, o Synovi, ktorý je vo svojej moci a všemohúcnosti rovný Otcovi a Duchu Svätému, a ktorý vychádza z obidvoch. Kristus je Otcovým všetkým a jednotou Otca so Synom je láska. To ona spája Otca so Synom a takisto dušu s Bohom. Touto láskou je Duch Svätý, ktorý je dýchaním a múdrosťou Otca a Syna (Duchovná pieseň 13,11).

Trinitárnu charakteristiku Milovaného je možné nájsť obzvlášť v básňach Temná noc, Duchovná pieseň a Živý plameň lásky. Otec a Syn, ktorý sa milujú rovnakou láskou, nachádzajú len v láske to, čo je im podobné. Živým plameňom, o ktorom náš mystik hovorí, je duch jeho Ženícha, je to Duch Svätý. (Živý plameň lásky1,3).

Táto jednotiaca láska umožňuje stvoreniu žiť spolu so Synom, ktorý mu daroval svoju slávu vo Vtelení a zjavuje mu Otcovu lásku. Duša chápe, že Milovaný je pre ňu najväčším pokladom......

Duch Svätý sa v sanjuanistických textoch objavuje v kontexte Písma Svätého ako Duch, ktorý učí skrze inšpirované slová (porov. Výstup na horu Karmel 16,8-9), ako ten, kto napĺňa stravujúcim ohňom (Duchovná pieseň 14,10) a prebýva v duši (17,8). Svätý Ján nazýva Ducha Svätého životom duše (Živý plameň lásky 3,62). Duch je Duchom apoštolov  (Duchovná pieseň 14,10), Božou múdrosťou (Duchovná pieseň 14,27).

Symboly Ducha

Svätý mystik používa vo svojich spisoch ohľadom Ducha Svätého isté symboly, ktoré objasňujú jeho úlohu v duchovnom procese. Môžeme medzi ne zahrnúť predovšetkým: vietor, oheň, vodu a holubicu.

Duch v symbole holubice.

Symbol holubice sa odvoláva v podstate na štyri situácie duše:

-         let ducha (Duchovná pieseň 13,6), vzťahujúci sa k láske;

-         oko holubice, čiže poznanie Božej krásy;

-         duchovnú slobodu;

-         duchovnú krásu.

Holubica je ako Božia láska zostupujúca na zem spojená s novým narodením. Je to práve počas krstu, keď na Krista zostupuje Duch v podobe holubice (Mt 3,16). Holub je vtákom mystickej lásky, ktorý neodpočíva, netúži po tieni v poludňajšej horúčave, nezastavuje sa nad vodami pokiaľ sa všetko nezjednotí.  Holubica sa tak ako Eliáš skrýva v rozsadlinách skaly. (Pies 2,14) a rozťahuje krídla nádeje (Ž 74,19).

Pieseň piesní ospevuje holubicu, konkrétne jej oči, lebo svoj duchovný zrak smeruje bokom. Holubica je v tomto zmysle spojená s poznaním Boha (Jer 8,7). Sv. Gregor Nysenský to vyjadril tak, že duša sa približuje k Bohu a prijíma v nadprirodzenom svetle podobu holubice, čo znamená čistý pohľad. Oči osvieteného človeka sú prirovnané k očiam holubice.

Holubica, o ktorej v Duchovnej piesni píše sv. Ján od Kríža je ako viera s postriebrenými krídlami, ukrývajúca samotného Boha. Ten, zranený láskou, vyzerá holubicu a obracia ju v lete tým, že sa jej odhaľuje vo vznešenej kontemplácii. Holubica symbolizuje absolútnu jednoduchosť lásky (Duchovná pieseň 13,7.8). Vznáša sa v ovzduší lásky a smeruje k arche, vnútornému tajomstvu Pána. V tejto láske sa očisťuje. Čistota duše sa stáva predmetom obdivu Boha, ktorý ju ešte viac obohacuje, čím sa stáva prostou, jemnou a opojenou láskyplnou kontempláciou. Ratolesť olivy nesená v zobáku znamená víťazstvo človeka nad všetkými vecami (34,4).

Duša, zamilovaná v Bohu už netúži po ničom okrem čistej vody božských krídel, ani ochutnávať dočasné osvieženie. Chce v samote vzlietať k Pánovi a skrývať sa v jeho tieni (Pies 2,3), nachádzať v ňom útočisko. 

Zdroj: Duch Svätý v náuke sv. Jána od Kríža, o. Marian Zawada OCD, Duch Syna, II. teologické sympózium v rámci Slavností Pražského Jezulátka konané dne 23. května 1998; z češtiny preložila sr. Dominika Szeghyová CSCIJ

 


 

Vyhľadávanie

Prihlásenie