Slávnosť sv. Jána od Kríža

14. decembra celá karmelitánska rodina slávi slávnosť sv. Jána od Kríža, kňaza a učiteľa cirkvi, nášho otca.

Juan de Yepes sa narodil v roku 1542 vo Fontiveros v Španielsku, vo veku dvadsať rokov vstúpil do Karmelu. Stal sa hlavným pomocníkom sv. Terézie pri reforme rádu. Ako bosý karmelitán prijal meno Ján od Kríža, pretože si zamiloval Kristov kríž, a prosil Boha, aby mu nikdy nechýbali utrpenia. Jeho modlitba bola vypočutá, pri reformátorskej činnosti prežíval mnohé utrpenia. Ján od Kríža ohlasoval nevyhnutnosť úplného, ale zároveň veľkodušného vnútorného zriekania sa ako cestu k dokonalému zjednoteniu s Bohom. Svoje učenie zhrnul v mysticko-asketických dielach napísaných v próze i poézii.    Zomrel 14. decembra 1591 v Ubede. V roku 1726 ho pápež Benedikt XIII. vyhlásil za svätého a Pius XI. ho v roku 1926 zaradil medzi učiteľov Cirkvi.

Z Duchovnej piesne svätého Jána od Kríža, kňaza a učiteľa Cirkvi

(Red. B, strofa 5, 1. 4, Karmel. nakladatelství Kostelní Vydří 2000, str. 58-59)

Stopy Božej krásy v stvoreniach

Stvorenia, ako hovorí svätý Augustín, svedčia samy sebou o veľkosti a vznešenosti Boha duši, ktorá sa ich na to uvažovaním pýta. Boh stvoril všetky veci veľmi ľahko a v krátkom čase a zanechal v nich akúsi stopu toho, čím je. Nielen tým, že im dal bytie z ničoho, ale obdaril ich aj nespočetnými schopnosťami a pôvabom, keď ich ozdobil obdivuhodným poriadkom a dokonalou závislosťou jedných od druhých. To všetko učinil svojou Múdrosťou, ktorou ich stvoril, a ňou je Slovo, Jednorodený Syn. Podľa toho, čo hovorí svätý Pavol, je Boží Syn „odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty”. Preto treba vedieť, že cez túto podobu svojho Syna Boh pohliadol na všetky veci, čo znamenalo, že im dal ich prirodzené bytie a udelil im veľa pôvabu a prirodzených darov, učinil ich hotové a dokonalé, ako hovorí kniha Genezis: „Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré.” On ich videl veľmi dobré, to znamená, že ich urobil veľmi dobré v Slove, vo svojom Synovi. Hľadiac na ne, neudelil im len prirodzené bytie a pôvab, ako sme povedali, ale aj samou podobou svojho Syna ich zaodel krásou, keď im udelil nadprirodzené bytie. To sa stalo, keď sa Boh stal človekom a tým povzniesol človeka k Božej kráse – a v ňom aj ostatné stvorenia, keď sazjednotil s prirodzenosťou ich všetkých v človeku. Preto povedal sám Boží Syn: „A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetko pritiahnem k sebe.” V tomto pozdvihnutí stvorenia, ktorým bolo Vtelenie Božieho Syna a sláva jeho vzkriesenia podľa tela, Otec nielen čiastočne skrášlil stvorenia, ale môžeme povedať, že ich celé zaodel krásou a dôstojnosťou.

 

Vo svetle lásky, v istote viery,

našiel som Teba, Bože môj.

Ukrytý v tichu, uprostred noci

Ty si pre mňa a ja som Tvoj.

sv. Ján od Kríža

Myšlienka

Prirovnanie, ktoré používa sv. Ján od Kríža, aby vyjadril nutnosť vnímavosti a čistoty, aby sme mohli mať účasť na Božej milosti a dokonca aj na Božej prirodzenosti, je obraz okna, cez ktoré prechádza slnečné svetlo. Nijaké stvorenie nevstrebalo do seba čistejšie Božské Svetlo, ktoré prišlo na tento svet. Na žiadnom stvorení sa ono neodrážalo v takej miere, bez skazy a akejkoľvek škvrny, a žiadne stvorenie sa tak hlboko nespojilo s Bohom, ako Panna Mária. V tejto obľúbenej metafore Jána od Kríža, sa pred naším duchovným zrakom javí Mária, ako najväčší príklad pre všetkých. Dokonca viac; javí sa ako prvé sklenené okno bez poškvrny, ktoré nám dalo Svetlo sveta. To na ňu, viac ako na kohokoľvek iného sa môžu aplikovať slová sv. Jána od Kríža, keď nám približuje Božské spojenie v mystickom živote: „Tak hlboké je spojenie stvorenej bytosti s Bohom, ak jej Boh dá tento výnimočný a vznešený prejav priazne, že duša a všetko čo je v nej, je zjednotené, pretože dochádza k znovuzrodeniu, ktoré umožňuje účasť. Duša sa nám javí viac Bohom než dušou. Ona je skutočne Bohom, lebo má účasť na tomto znovuzrodení, aj keď jej prirodzené bytie zostáva skrze toto znovuzrodenie tak odlišné od Božieho bytu ako predtým. Tak ako sklenené okno, aj keď cez ne prechádzajú slnečné lúče, zostáva vo svojej podstate odlišné od lúčov, ktoré ním prechádzajú“.

(BRANDSMA Titus, Krása Karmelu, Kostelní Vydří: Karmelitánské Nakladatelství, 1992, s. 72. ISBN 80-85527-08-1.)

Preložila: sr. Veronika Mašková, CSCIJ

 

 

Vyhľadávanie

Prihlásenie