Duchovné detstvo - W. Stinissen

• 

Podrobnosti

Uverejnené štvrtok, 29. máj 2014, 17:47

 Kto odovzdá svoje duševné schopnosti na úžitok  Bohu, ocitne sa v úplnej závislosti. Takáto závislosť je nám, zraneným ľuďom cudzia. Chceme rozhodovať podľa svojej hlavy, ísť vlastnými cestami. Chceme sami tvoriť svoju budúcnosť. Máme určité predstavy a plány, ktoré chceme uskutočniť. Mať život vo vlastných rukách a sami ho tvoriť nám dáva pocit bezpečia. Nechať rozhodovať Boha je pre nás riskantné.

Toto je práve základom prvotného hriechu: byť nezávislým na Bohu. Človek, ktorý doteraz žil v harmónii s Bohom, sa od Boha odlúčil, aby si vybudoval vlastnú budúcnosť.

A tu príde Ježiš, Syn človeka. Je jednorodeným Božím Synom, je dieťaťom svojho Otca a nechce byť ničím iným. Ježiš nás privádza späť do harmónie raja. U Neho nenachádzame žiadne ambície robiť niečo na vlastnú päsť, budovať si vlastnú existenciu. Jeho kráľovstvom je kráľovstvo nebeského Otca. Nie tak, že by bol činný po boku svojho Otca, že by prichádzal s nejakými doplnkami. Nie. "Čo koná Otec, robí aj Jeho Syn" (Jn 5, 19). " Sám od seba nemôžem urobiť nič... nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal" (Jn 5, 30). Práve preto, že sám od seba nič nerobí (Jn 8, 28), môže Ježiš povedať: "*Kto vidí mňa, vidí Otca" (Jn 14, 9). Jeho úplná závislosť na Otcovi je Jeho radosťou a silou: "Mojím pokrmom je, aby som plnil vôľu toho, ktorý ma poslal a dokončil Jeho dielo     (Jn 4, 34).

Kto si láskyplne chráni svoju závislosť na Otcovi, môže ho počuť povedať: "Synu, ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje" (Lk 15, 31). Otcovo šťastie je aj Jeho šťastím.

W. Stinissen

Svätosť nespočíva v dokonalosti, ale v odovzdanosti a úplnej dôvere v Boha.