Zoslanie Ducha Svätého

Sviatok Zoslania Ducha Svätého – Turíce sa slávi 50 dní po Veľkej noci. Skončí sa tak veľkonočné obdobie. V deň Turíc (po skončení siedmich veľkonočných týždňov) sa Kristova Veľká noc završuje vyliatím Ducha Svätého, ktorý je zjavený, daný a udelený ako božská osoba. V ten deň je plne zjavená Najsvätejšia Trojica. Od toho dňa je Kráľovstvo, ktoré ohlasoval Kristus, otvorené pre tých, čo v neho veria. Vyliatím Ducha Svätého v deň Turíc bola Cirkev zjavená svetu.

 

Do 4. storočia slávili kresťania na Turíce nielen koniec veľkonočného obdobia, ale aj nanebovstúpenie Pána uvedené v Skutkoch apoštolov. Keď sa vyvinulo na ďalší sviatok, začali sa Turíce sláviť samostatne. Podobne ako Vianoce a Veľká noc dostal tento sviatok ďalší deň sviatku – Svätodušný pondelok. 

Sväté písmo chápe Ducha Svätého ako tvorivú silu všetkého života. Podľa učenia Cirkvi je Duch Svätý poslaný do sveta ako Oživovateľ, aby neustále oživoval osobu, slovo a dielo Ježiša Krista. Biblia hovorí o Svätom Duchu v mnohých obrazoch a volí na to výraz, ktorý má súčasne význam „dych, vánok, vietor“. Jeho pôsobenie je popísané ako „oheň“, alebo „živá voda“. Až neskôr sa symbolom Ducha Svätého stala holubica. Takzvaný zázrak jazykov nám pripomína, že hlásanie posolstva Ježiša Krista má pre celý svet význam presahujúci jazykové bariéry. Duch Svätý je tretia božská osoba Svätej Trojice, ktorému sa vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi, lebo je tej istej podstaty a velebnosti.

♦ ♦ ♦

     Naozaj si obdivuhodné, Božie Slovo, v Duchu Svätom, keď spôsobuješ, že ťa on tak vlieva do duše, aby sa celkom spojila s Bohom, počala Boha, poznala Boha a okrem Boha v ničom nehľadala záľubu.
     A Duch Svätý prichádza do duše označený drahocennou pečaťou krvi Slova, čiže zabitého Baránka. Ba viac, táto krv ho pobáda, aby prišiel, hoci aj sám Duch sa hýbe a túži prísť.
     Tento pohýnajúci Duch je sám v sebe podstatou Otca i Slova, vychádza z bytnosti Otca a zo zaľúbenia Slova a prichádza do duše ako prameň a ona sa do neho ponára. Ako keď sa dve rieky stekajú tak, že menšia stráca svoje meno a preberá meno väčšej; priam tak pôsobí aj tento Boží Duch, keď prichádza do duše, aby sa s ňou spojil. Treba však, aby duša, ktorá je menšia, stratila svoje meno a prenechala ho Duchu. To urobí, ak sa tak otvorí Duchu, že sa s ním stane jedno.
     A tento Duch, správca pokladov, čo sú v Otcovom lone, a strážca rozhodnutí, ktoré vznikajú medzi Otcom a Synom, vlieva sa do duše tak lahodne, že to ona ani nepostrehne. A len málokto vie odhadnúť jeho veľkosť.
     Svojou váhou i svojou ľahkosťou sa pohybuje na každé miesto, ktoré je schopné a pripravené prijať ho. A všetci ho počujú, či už v jeho častom slove, alebo v jeho hlbokom mlčaní. On, nehybný a pritom najpohyblivejší, preniká všetko silou lásky.
     Svätý Duch, nezostávaš v nehybnom Otcovi ani v Slove, a predsa si stále v Otcovi a v Slove i v sebe samom, ako aj vo všetkých blahoslavených duchoch a stvoreniach. Stvorenie ťa potrebuje pre krv vyliatu jednorodeným Slovom, ktoré sa z veľkej lásky stalo nevyhnutne potrebným pre svoje stvorenie. Spočívaš v tvoroch, ktoré sa prispôsobia tak, že účasťou na tvojich daroch v čistote prijímajú do seba tvoju vlastnú podobu. Spočívaš v tých, čo prijímajú do seba účinok krvi Slova a stávajú sa príbytkami hodnými teba.
     Príď, Duchu Svätý! Nech príde jednota Otca a zaľúbenie Slova. Ty, Duch pravdy, si odmenou svätých, občerstvením duší, svetlom v temnotách, bohatstvom chudobných, pokladom milujúcich, nasýtením hladných, útechou cudzincov; ty si napokon ten, v ktorom sú všetky poklady.
     Ty si zostúpil na Máriu a spôsobil si, že Slovo si vzalo telo. Príď a urob v nás prostredníctvom milosti, čo si v nej urobil prostredníctvom milosti a prirodzenosti.
     Príď, ty pokrm každej čistej myšlienky, žriedlo všetkej láskavosti, vrchol akejkoľvek čistoty! Príď a stráv v nás všetko, čo nám bráni, aby sme sa strávili v tebe!

Zo spisov svätej panny Márie Magdalény de’ Pazzi, karmelitánky - O zjavení a O skúške

Vyhľadávanie

Prihlásenie