Nanebovstúpenie Pána

Evanjelium podľa Matúša   −   Mt 28, 16-20

Choďte a učte všetky národy

Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“

 

 

Z Listu svätého apoštola Pavla Efezanom 

Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov


Bratia, prosím vás ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých. Ale každý z nás dostal milosť podľa miery, akou nás obdaroval Kristus. Preto hovorí: „Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary. A čo iné znamená to „vystúpil“, ako že aj zostúpil do nižších častí zeme? Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil ponad všetky nebesia, aby naplnil všetko. On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku, aby sme už neboli malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia, ktorý podvodne strháva do bludu. Ale žime podľa pravdy a v láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista. Z neho celé telo, pevne zviazané a pospájané všetkými oživujúcimi spojivami, podľa činnosti primeranej každej časti, rastie a buduje sa v láske. Preto hovorím a dosvedčujem v Pánovi: Už nežite, ako žijú pohania, v márnosti svojho zmýšľania, so zatemneným rozumom, odcudzení Božiemu životu pre nevedomosť, ktorá sa ich zmocnila, a pre zaslepenosť ich srdca. Oni otupeli a oddali sa necudnosti a nenásytne žiadostivo páchajú každú nečistotu. Vy ste sa tak o Kristovi neučili, ak ste vôbec o ňom počuli a v ňom boli vyučení, ako je pravda v Ježišovi, že máte odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti.

Z Rečí svätého biskupa Augustína

(Sermo de Ascensione Domini, Mai 98, 1-2: PLS 2, 494-495)

Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba

Dnes náš Pán Ježiš Kristus vystúpil do neba. Nech s ním vystúpi aj naše srdce. Počúvajme, čo hovorí apoštol: „Ak ste s Kristom vstali z mŕtvych, myslite na to, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Hľadajte, čo je hore, nie to, čo je na zemi!“ Lebo ako on vystúpil, a pritom od nás neodišiel, tak sme už aj tam s ním, hoci sa ešte na našom tele neuskutočnilo, čo máme sľúbené. On je už vyvýšený nad nebesia, a predsa znáša na zemi všetky útrapy, ktoré my ako jeho údy zakusujeme. Vydal o tom svedectvo zhora, keď zvolal: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ A povedal tiež: „Bol som hladný a dali ste mi jesť.“ Prečo sa aj my nenamáhame na zemi tak, aby sme vierou, nádejou a láskou, ktoré nás s ním spájajú, už teraz odpočívali s ním v nebi? On je už tam, ale je aj s nami. My sme ešte tu, ale sme aj s ním. On je s nami skrze svoje božstvo, moc a lásku. My s ním nemôžeme byť skrze božstvo, ako je on s nami, ale láskou môžeme, a to láskou k nemu. On neodišiel z neba, keď odtiaľ zostúpil k nám; a neodišiel ani od nás, keď zasa vystúpil do neba. Že bol aj tam, keď bol tu, sám potvrdzuje takto: „Nik,“ hovorí, „nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka, ktorý je v nebi.“ Toto povedal, vychádzajúc z dôvodov jednoty: lebo on je našou Hlavou a my sme jeho telom. Teda nemohol to urobiť nik, iba on, lebo aj my sme on, veď on je pre nás Synom človeka a my skrze neho Božími synmi. Tak totiž hovorí Apoštol: „Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus.“ Nehovorí: „Tak Kristus,“ ale: „Tak aj Kristus.“ Teda Kristus, to je mnoho údov, ale jedno telo. On teda zostúpil z neba z milosrdenstva a vystúpil iba on; ale v ňom sme z milosti vystúpili aj my. A tak nezostúpil nik, iba Kristus, a nevystúpil nik, iba Kristus. Nie preto, že by dôstojnosť hlavy bez rozdielu patrila telu, ale preto, že sa telo nedá oddeliť od hlavy.

 

Vyhľadávanie

Prihlásenie