104. výročie založenia našej kongregácie

Dnes, 31. decembra 2025 slávime 105. výročie založenia našej kongregácie. O. Anzelm OCD (1884-1969, bosý karmelitán) zakladateľ našej kongregácie si za prvú predstavenú a matku kongregácie zvolil sestru Janinu Kierocińsku (1885-1946), karmelitánsku terciárku, ktorá prijala rehoľné meno matka Terézia od sv. Jozefa. Prvé sestry mali obliečku v kláštore bosých karmelitánok v Krakove 31. decembra 1921. Odtiaľ odišli pracovať do Sosnovca, preto je materský dom práve tam.

Ako každý rok, chceme spievať slávnostné Te Deum s vďakou Jezuliatku v jednote s našimi komunitami za dar našej rehoľnej rodiny, za našich ctihodných zakladateľov: Božieho služobníka, otca Anzelma Gądka a ctihodnú Božiu služobnicu, sestru Teréziu Kierocińskú, ako aj za milosť povolania každej sestry. Prozreteľnosť postavila na našu cestu ľudí Cirkvi, ktorí žili svoju vieru a podporovali nás v našom modlitbovom živote, v našej karmelitánskej horlivosti pre slávu Božiu a v našej starostlivosti o naše vlastné posvätenie a posvätenie tých, ku ktorým sme boli poslané. Dnes ďakujeme za každé dobro, ktoré sme Božou milosťou mohli urobiť pre našich blížnych.

V deň výročia založenia kongregácie sa naše myšlienky spontánne vracajú späť v čase k počiatkom našej rehoľnej rodiny, k 104 rokom našej histórie. Počas vianočnej oktávy, 31. decembra 1921, otec Anselm Gądek, vtedajší provinciál poľskej provincie bosých karmelitánov, po obliečkeTerézie od sv. Jozefa, spolu so skupinou šiestich prvých členiek kongregácie, cestoval z Krakova do Sosnowca, kde mali sestry – v súlade s prvým cieľom kongregácie stanoveným otcom – získavať duše pre Boha prostredníctvom modlitby, apoštolátu a vzájomnej lásky. Počas obliečky Terézie Kierocińskiej zakladateľ povedal na základe svojej osobnej skúsenosti a kontemplácie tajomstva Dieťaťa Ježiša, že sestry majú prostredníctvom svedectva svojho rehoľného života starať sa o Božiu slávu v ľudských dušiach:

máte prinášať Božiu lásku ľuďom, zapáliť svet, zahriať studené srdcia a obrátiť ich k Bohu.

V prvej komunite v Sosnowci boli sestry formované v charizme Božieho detstva prostredníctvom lásky a uctievania Dieťaťa Ježiša. Zakladateľ, vidiac analógiu medzi príbehom Ježiša, ktorý prišiel na svet v chudobnej maštali v Betleheme, a príbehom novej kongregácie, ktorá sa zrodila v Sosnowci, povedal sestrám počas svojej návštevy v septembri 1922:

Váš život je chudobný, vaše oblečenie, bývanie a strava sú podobné tým, ktoré mala Svätá rodina, a vy samy máte byť ako Ježišovo detstvo, ktoré sa dobrovoľne stalo chudobným pre vás, vzdalo sa všetkého pohodlia... Od tejto chvíle sa budete volať „Sestry Dieťaťa Ježiša”. A keďže sestra Terézia od Dieťaťa Ježiša, súčasná svätá, bola verným odrazom Dieťaťa Ježiša, budete ju mať ako svoju osobitnú patrónku na vašej novej ceste do neba.

Spoluzakladateľka kongregácie, matka Terézia od sv. Jozefa, viedla sestry tým, že im bola príkladom dôvernej lásky k Ježiškovi. V každej potrebe sa k nemu obracala s jednoduchosťou Božieho dieťaťa, napríklad zavesila kúsok uhlia na rukoväť sochy Dieťaťa Ježiša, keď žiadne uhlie nebolo, alebo kartónový domček, keď nemali peniaze na kúpu skutočného. Tieto jednoduché praktiky posilňovali ich vieru a Ježiško splnil skromné prosby svojich sestier a štedro rozdal svoje milosti.

Matka Terézia Kierocińska povzbudzovala sestry, aby boli verné svojmu rehoľnému životu, lebo v ňom videla záruku účinnosti modlitieb sestier a budúcnosti kongregácie. Pri 20. výročí nášho Karmelu Dieťaťa Ježiša povedala:

Karmelitánky Dieťaťa Ježiša sú Jeho výhradným vlastníctvom, preto musia verne a dôstojne odpovedať na svoje povolanie, dokázať Kristovi, že Ho milujú, že sú Jeho vernými nevestami, na ktoré sa môže kedykoľvek spoľahnúť: „Nevesta sa snaží podobať svojmu Ženíchovi, Božskému Dieťaťu, dodržiavaním troch sľubov, prostredníctvom jednoduchosti, pokory a všetkých cností božského detstva.

 Matka Terézia chcela, aby sestry žili a pracovali pre Boha, na Jeho slávu, aby boli karmelitánkami Dieťaťa Ježiša nielen vo svojom odeve, ale aj vo svätých skutkoch, vo svojej nevinnosti a vernosti Bohu v najmenších veciach až po hrdinstvo.

Ako relevantné sú slová nášho zakladateľa, adresované sestrám v roku 1961 pri príležitosti 40. výročia kongregácie:

Drahé deti, neposudzujte svoju kongregáciu podľa počtu sestier alebo domov, ani podľa množstva práce. Nech je tu iný spôsob jej hodnotenia. Všetka sláva Karmelu pochádza zvnútra! Vonkajší rozvoj závisí od vnútorného rozvoja a je percentom kapitálu. Kapitálom vášho života je sledovanie cieľa Kongregácie, ktorým je sláva Božia a vaše vlastné posvätenie, modlitba, ktorá je pľúcami, umŕtvovanie, ktoré je zdravím, a Duch, ktorý oživuje toto mystické telo – Duch detstva, Duch milosti a pokory, jednoduchosti a oddanosti, Duch lásky a obety, ako aj život Dieťaťa Ježiša, ktorý vyžaruje radosť vo vašich dušiach, výchova Panny Márie, tichá práca bez publicity, nasledovanie príkladu svätého Jozefa – to sú vnútorné poklady.

Pri príležitosti obliečky skupiny postulantiek v roku 1965 povedal Boží služobník otec Anzelm, v Sosnowci:

Vaším apoštolátom bude láska k malým, chudobným, trpiacim a chorým. Vaša práca nebude vo veľkých mestách, ale v zadných uličkách miest, v robotníckych a priemyselných centrách. Vaším bohatstvom bude chudoba, ktorú budete zdieľať s najchudobnejšími. Nebojte sa, že vám bude chýbať chlieb. [...] Na začiatku vaša kongregácia trpela zimou, hladom a nedostatkom vankúša pod hlavou. Pokora vás naučí byť malými, čistota vás porodí a rozmnoží, poslušnosť vás pozdvihne a apoštolát rozšíri hranice vašej činnosti až na kraj sveta.

Pripravila: Sestra Imelda Kwiatkowska, CSCIJ

Zdroje:

Kronika kongregácie, zväzok I.

Spomienky sestry Georgie Sroka, CSCIJ.

List k 40. výročiu kongregácie, Łódź, 1961.

Prejav k sestrám, Sosnowiec, 19. jún 1965.

To Dieťa je našou prvotnou regulou, naším prvotným povolaním do dokonalosti v zasnúbení s Jeho poslušnosťou, čistotou, chudobou a pokorou. Jeho život je pre nás vzorom v našich povinnostiach, v tichu, pokoji a radosti. Jasličky sú katedrou dokonalosti, pri ktorej nás učí kľačať, modliť sa a prizerať sa Mária – Matka našej kontemplácie.

Dieťa Ježiš je Glória našich činov, Credo našich povinností, Otče náš nášho zjednotenia s Otcom. Zamilujme sa do Dieťaťa a prostredníctvom Neho aj do nášho karmelitánskeho povolania. Obnovujme sa v Božom detstve, pretože to sú aj naše narodeniny. Karmel sa rodí v jasliach a zdokonaľuje sa na kríži; a znakom tohto Karmelu je radosť života a spoločenstva s Bohom. Bez tej lásky a bez tej radosti nemôžeme hovoriť o Karmeli. Nech koledou pre Maličkého bude naša modlitba a mlčanie, nech sa naň usmieva askéza a utrpenie; a poslušnosť, chudoba a čistota pomáhajú v aktivitách vo vnútri aj navonok, navzájom pospájané ohnivkom Božej aj vzájomnej lásky.

ZDROJ: O. ANZELM OD SV. ANDREJA CORSINI.: Król mojej duszy; preložila: sr. Veronika Mašková CSCIJ